šťastná a vlhká na mesačnej ceste
obklopená len lupienkami z ruží
a svetlom hviezd
pevne opretá o tvoju hruď
Márne schovávam v sebe všetky pocity
som taká hlúpa a naivná žena
stratená v kruhu
v labyrinte snov
a nedokážem ho opustiť
Myslela som
snáď len na chvíľu
mohli by sme to spolu skúsiť
tak prečo sa lúčime vždy iba objatím?
Ty a ja
znie to hlúpo nemyslíš?
Áno viem zajtra znova na našom mieste
no ja už neprídem
už sa neukážem
veď načo aj
Som slobodná
bez zbytočných pút a reťazí
môžem odletieť
a nikdy sa nevrátiť k tejto časti môjho ja.
Môžem odísť na opačnú stranu sveta
a hodiť všetko za hlavu.
Môžem toľko vecí.
No nikdy ich neurobím.
Nikdy ti nepoviem nie
ani po tých všetkých úrazoch
Nikdy ťa nenechám samú
bez priateľstva a lásky
Nikdy ti nepodrazím nohy
no možno mám chuť práve na to
Veď som len obyčajný človek
a neviem kam sa pohnúť
keď už nie je čo stratiť
keď už nie je nič
čo by ma tešilo
Mám chuť na niečo zlé
a tak tu len stojím a držím v dlaniach moje stratené chute
rozmýšľam o tom kam ich zahodím
a spolu s nimi aj všetko ostatné.
A potom pobežím smelá
a plná novej sily
v ústrety neznámemu svetu
pobežím vpred za šťastím
a novými ľuďmi
novými vecami
a Novým životom.
Pobežím a nikdy sa po teba nevrátim
no napriek tomu budeš vždy so mnou
niekde
kde ťa nikto nenájde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár