Mám strach
a údel jeho činov vytvára vo mne akúsi nemoc
Chorobu bez názvu
čo požiera moje svedomie
Zomieram v extáze polonahej vášne
strhaná ako nebeský výkrik
Bez srdca v hrudi cítim trochu zimu
niečo ma však núti
vziať na seba tvoju vinu
Neviem kde mám hľadať teba
strach ma zmáha viac jak treba
Boli to už roky odkedy ma našli
Boli to len kroky odkedy sme ušli
Výpovede o nezvestných osobách
zlatko, môj krehký svet sa rozpadá
bez zvuku - bez stopy
a už len čistý prach
Počúvam tú nebeskú hudbu
v objatí starých rán
trávim čas ničím
len tak sa tu nachádzam
Som len malé opustené dievča
a nemám čo stratiť
nemám pocit žitého života
ani pocit ľudskej sily
Rozpadám sa na kraj sveta
odtŕham si vlastné žily
Rozbil všetko čo len bolo Moje
rozbil svet aj koňa z Tróje
Rozbil vo mne malé tiché zrkadlo
cítila som deň keď sa vo mne rozpadlo
Odíď so mnou niekam preč..
Láska o tom nie je reč
Odsúdil ma na večnosť
mám tu času viac než dosť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár