Prečo som taká aká som... inak aj ďakujem Ti Cipko

Myslim si, ze asi väcsina ludi ma priatelov, s ktorymi sa moze porozpravat o hocicom... aj ja takych samozrejme mam... ale ked sa s nimi chcem podelit o nieco osobnejsie, ako len o to, ze dnes je krasny den alebo, ze mam novy peracnik, tak to jednoducho nejde... vtedy si zacnem pripadat divna alebo ja neviem... mozno len nechcem byt taka aku ma oni nepoznaju.. citliva dusa s problemami mladej dievciny.. navonok tvrda ale v nutri tak romanticka, vasniva, krehka a zranitelna... tak trochu sa to mozno snazim skryt aj pred sebou.. ktovie..a tak na otazky typu ci sa nieco stalo, alebo ci mam nejaky problem, sa len nasilu usmejem a poviem, ze ziadny problem nemam.. castokrat vsak opatk byva pravdou...
Mozno aj z tohto dovodu si mnohi ludia pisu denniky... pisu si tam veci, ktore mozno nemaju silu povedat inym.. ktore ich tazia na srdci a nevedia sa s nikym o nich porozpravat... ja som v podstate rovnaka.. ale aj napriek tomu uplne ina..
Prave v takych chvilkach kedy by "bezny smrtelnik" siahol po svojom dennicku siahnem ja po svojom mobile, alebo po pere a zapisniku, proste po niecom kam mozem nerusene zapisovat svoje pocity a myslinky... Mozno si pomyslite, ze ved prave takto vznika dennik.. je to sice mozno pravda.. ale u mna takto vznikaju lyricke vypovede... inak sa im da povedat aj basne..
A hlavny rozdiel medzi dennikom a mojimi basnami?? Ten je asi v tom, ze keby som ja nejaky mala tak ho nikomu neukazem.. ale svoje basne, tie pouzivam ako spojovadlo medzi mnou a ludmi na ktorych mi naozaj zalezi.. a ktori chcem aby vedeli o tom co ma trapi, aj ked nie som schopna povedat im to do oci... Som im preto velmi vdacna za to ze maju so mnou pochopenie, aj ked som niekedy mozno trochu neznesitelna... a hlavne chcem podakovat mojej najlepsej kamoske za to, ze to so mnou vydrzala... aj ked mi niekedy prepne a hovorim jej divne veci o prehodnoteni nasho vztahu... ale ona viem ze ja to tak nemyslim..


Mam Ta velmi rada

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu