vzývam ťa
upršané slnko
rozbité klenby
a nahé kríže nad hlavou
poď
tak vezmi si moju dušu
a daj jej vzhliadnuť dna
tak ako vietor
čo rozfúka mňa
na tisíc kúskov a jedno malé nič.
Tak poď
nečakaný hosť
uvítam ťa bez slávy
cti a fanfárí
to nech radšej robia iní
tí čo rozum dostali
Hej pravdou je
keď nazvem ťa zradkyňa a mrcha
a takisto ňou ostáva
že aj keď cítiš moju zlosť
vždy zostaneš rovnaká
ignorantská bzdocha.
Tak poď.
Poď do môjho sveta
tu nečaká ťa nič
len milá tvár na obale
a pod ňou tvoj vlastný recept
ten ozaj dobre funguje
však zistíš sama.
Nemyslím že má to zmysel
predávať sa pod cenu
predávať svoje telo
a svoju dušu
A hneď potom sa vydáš
predpokladám za diabla.
Ten stal sa tvojím milencom
a na mieste kde kedysi stálo naše priateľstvo
už nezostalo nič
len malé trápne miesto na zlosť a krik.
Tam hneď vedľa Van Gogha
a jeho slnečníc
na pulte s mojimi vnútornosťami
tam presne sa hodí tvoja úbohá žijúca mŕtvola.
Tá čo len vzdychá a nadáva na systém
pretože všetko navôkol je zlé
úbohé a zničené
všetko navôkol už dávno stratilo svoj zmysel
no hlavne že Ona je spokojná.
Tak poď
vzývam ťa
ešte raz a naposledy
vezmi si aj zbytok môjho ja
zbytok mojej krehkosti
no nevrav potom nikomu
že zbavená som súdnosti.
Bez pravdy a nádejí
tak stojím tu
pred tebou
nebeský zradca
úplne nahá
a pripravená už konečne vyhrať svoj boj.
Pripravená na teba
tak poď
a vezmi si všetku moju riedku krv
už mi viac nie je krvou.
Zbalená do sáčkov
bez šupín a slizkých jedov.
Nie viac nečakám tu na teba
Milujúca
opustím tvoj tieň
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár