Úbohá bezcitná kurva

Och bože ja sa niekedy cítim ako bezcitná kurva ktorej na ničom nezáleží. Je jej jedno čo sa o nej šepká nezaujíma ju ani vlastná nemohúcnosť nájsť si nejaký normálny vzťah založený na dôvere vzájomnom porozumení a láske je jej to jedno hlavne že si "zašuká". Trápi ma proste že mám zo seba pocit akoby som bola vnútorné úplne prázdna. Ako keď spravíš dierku do plechovky niekde na dne a ona nevedomky sama vytečie a ani sa nenazdá už v nej nič neostane. Navonok vyzerá stále rovnako no vnútorne je prázdna. Je to naozaj hrozný pocit. A ja ho pociťujem obzvlášť zreteľne azda aj preto že niekedy som mala v sebe toľko emócií, toľko nehy a lásky toľko bolesti a pocitu sklamania nenávisti oddanosti.. Proste hocičoho. Bolo vo mne asi naozaj všetko čo sa len dá cítiť. A dnes keď sa na seba pozriem nevidím nič. V očiach iba matný odraz zrkadla. Neznášam to. Nenávidím svoj momentálny stav na ktorý ani vlastne nemám nijakú zrejmú príčinu. Proste sa to len stalo. A riadne mi to ubližuje, trpím, trápim sa a takisto cítim že aj ľudia okolo mňa si všímajú že sa niečo deje no bohužiaľ to nedokážu zmeniť. Aspoň ja neviem ako by to niekto z nich dokázal pretože sa potrebujem asi do niekoho zamilovať alebo čo. Ale nie je do koho. Je to smutné aspoň pre mňa a ešte k tomu keď nemám v sebe žiadne emócie neviem ani písať. Proste už riadne dlho to so mnou stagnuje a nerobím nič, netvorím, nepíšem. A ja to potrebujem k životu. Bez toho som ničím a nikým. Bez písania proste nie som úplná.. ale ako donútiš písať niekoho kto to jednoducho nevie, zabudol, či stratil motiváciu? Môžeš mu to nanútiť ale to bude na nič pretože ho to vnútorne neuspokojí a nebude to ani "pekné". Potrebujem asi nejakú rozbušku ktorá by vo mne rozprúdila všetky tie emócie čo sa momentálne schovali niekam veľmi veľmi hlboko a nedá sa k nim dostať. Potrebujem aby sa v mojom monotónnom živote niečo stalo niečo zmenilo aby sa veci pohli vpred. Je čas na zmenu. Niekedy mi napadne že som sa stratila a moje telo už nie je riadené mojou niekdajšou dušou teraz funguje už len tak zo zotrvačnosti a je len otázkou času kedy narazí a padne na zem. Nehybné. Neschopné ďalšieho pohybu pretože mu ani nemá kto pomôcť vstať. Postaviť ho na nohy a ukázať mu ten správny smer. Dnes už jednoducho nie som mnou. Som len úbohá bezcitná kurva. Bezcitná a prázdna kurva.. VRRRRR..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu