Pomohlo by azda trochu pochabého vzruchu
omámené dievča čo cíti niečí hlas
odpoviem jej snáď nech nemá sa za hluchú
vtedy radosť najviac kvitne keď mlčky sedí v nás

Neviem či sa nechať uniesť
skočiť
padnúť
rásť?
odkedy tu takto stojím
neviem teba nájsť

Bola si tu so mnou kdesi
dnes ticho smutne trpí čas
nesmelá spomienka čo ujsť nechala si
žila v mieri medzi snami umrela však v nás

Neznamená to však žiadne nové činy
breh sa míňa s tvojou dušou krehkou
bozkám ťa - tvoj svet je vinný
ja som bola iná už od dávnosti vekov

Tak tu stojím mlčky v rade
a čakám po tme na lásku
vždy ťa nosím so mnou všade
aspoň úsmev z obrázku

 Blog
Komentuj
 fotka
silanova  25. 1. 2013 19:52
Tak tu stojím mlčky v rade

a čakám po tme na lásku

vždy ťa nosím so mnou všade

aspoň úsmev z obrázku
Napíš svoj komentár