Mal dve dcérky, jedna mala asi 4 roky a druhá 14. Pre neho však akoby vôbec neexistovali. Žil len pre kamarátov a pre krčmu. Ak sa rozhodol neísť do krčmy, večer nestrávil s rodinou, ale pred televíziou zásobený fľašami piva. Jeho manželka sa s tým už zmierila, ale povedala mu aby sa aspoň snažil a trochu viac zaujímal o svoje dcéry.
Raz pri spoločnom rodinnom obede, mladšia dcérka zahlásila, že jej nechutí jesť a bolí ju hlava. Keď jej mama priložila ruku k čelu, zistila že nemá teplotu, ale na jej ruke si všimla modrinu.
O niekoľko dni neskôr zazvonil otcovi v práci telefón a v ňom sa ozvala zronená manželka, že bola s malou dcérkou pri lekárovi a poslali ich ešte do nemocnice. Otec zhodil monterky a ponáhľal sa za nimi. V nemocnici sa dozvedeli, že ich dcérka má leukémiu. On si sadol k nej na posteľ a začal sa jej milo prihovárať z čoho bola ona zmätená, pretože sa s ňou nikdy nerozprával. Jeho manželka ,,sa nasťahovala" do nemocnice a on si pomaly začal uvedomovať akú cenu má život a rozhodol sa skoncovať s alkoholom. Postupne ako chodil do nemocnice videl malé deti, ktoré umierajú a ani nedostali šancu na život. Vtedy sa rozhodol aspoň nejako im pomôcť a začal behať maratón. Ich dcérka sa nakoniec uzdravila.
Je smutné, že človek si uvedomí pravú hodnotu života až v takejto situácii....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár