Čo ma najviac trápi je, že si nepamätám, kedy mi moji rodičia naposledy povedali niečo pekné, kedy ma naposledy pochválili, kedy ma vypočuli, kedy sa so mnou smiali, kedy ma objali alebo dali bozk. skutočne si na to nepamätám. Moji rodičia nevedia o tom aké radosti prežívam, ale ani to aké mám problémy. Nikdy neprídem a nepoviem: ,,Mamííí, dostala som jednotku" alebo ,, Ocíí poď si so mnou zahrať karty." A naopak moji rodičia nikdy neprídu a nespýtajú sa: ,,Prečo plačeš?" Čo ťa trápi? Ako bolo v škole? Ako sa má ten a ten." A to žijeme v jednom trojizbovom byte, takže nie je možnosť, žeby sme sa za deň nestretli. Prečo je to tak? Naozaj o mňa nemajú záujem. Čo je však najhoršie, že môj otec holduje alkoholu, ale nie vždy. Keď je spoločenský unavený, tak nás nebije ani nič podobné, väčšinou spí. A čo je ešte horšie, že ani moji rodičia sa nerozprávajú. Verte či nie, ale je to tak. Ak mama chce napr. aby oco vyniesol smetí, pošle mňa aby som mu to povedala. A naopak ak oco chce vedieť od mamy, koľko platíme za elektriku (príklad), tak pošle mňa aby som sa jej opýtala.
Mám aj sestru, no s tou si taktiež nerozumiem. Niekedy je to super, dokážeme sa nasmiať, ale zrazu niekto niečo povie a dokážeme sa pobiť ako psy. Prečo je to tak? Je chyba jedine vo mne? Čo mám spraviť, aby to bolo iné? Moja mama sa stále vyhráža, že od nás odíde, nadáva mi a otec takisto. Je to stále o tom isto. Ak by však prišlo k rozvodu, nechcela by som ostať ani s jedným z nich. Často krát sa sama seba pýtam načo ma vlastne mali, keď ich teraz absolútne nezaujímam. Nepijem, nefajčím, nechodím na diskotéky, dobre sa učím... som zlá dcéra? Prečo
Nie som stroj, aj ja sa potrebujem niekomu vyplakať na pleci, potrebujem pohladiť. Chýba mi to krásne detstvo, ktoré veľa krát vidím na ulici. A veľmi sa bojím toho, že ak nezažijem skutočnú materskú lásku, nebudem vedieť ľúbiť ani muža, nebudem vedieť dať svoju lásku inému človeku, svojím deťom a pod. Stále si hovorím, že ak raz budem mať deti, nikdy sa k nim nebudem takto správať a dokážem svojim rodičom, že som lepší rodič ako oni, ale čo ak to nebudem vedieť práve kvôli nim?
Čo mám robiť?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
waiqiki
4. 1.januára 2011 13:39
pri tomto článku som si uvedomila čo je to vlastne dobrá rodina a že môžem byť rada že ju mám! je mi ľúto že mnohý ju nemajú aj keď ja s tým nič nenarobím..aspoň nie teraz... a určite nie si zlá dcéra! práveže by som povedala že si až príliš dobrá a asi ani tvoji rodičia nevidia čo doma majú...
Napíš svoj komentár