Veľmi som sa sklamala minule, keď som si písala so spolužiačkou, ktorá mala depku, z toho že sa jej nepozdravil jeden chlapec, ktorý ju poriadne ani nepozná. Niekoľko dni som sa jej ja zverila s mojím problémom, ktorý sa týkal zdravotného stavu môjho známeho. Keď som jej vravela, že sa mi môže kľudne zveriť, s tým čo ju trápi (to o tom chalanovi som sa dozvedela až od kamarátky), začala po mne ,,kričať", že som príliš naviazaná na niektoré osoby, že sa príliš zaoberám nimi ( ,,prepáčte" ale zaujímam sa o zdravie mojich známych a najviac ma to trápi, keď sú v takom stave, že ,,odchádzajú") a podobné hlúposti. Viac som jej neodpísala. Zistila som, že je strašne sebecká, a keď som nad tým premýšľala, potvrdilo sa mi to, pretože ak ja niečo potrebujem, ona sa ponáhľa na autobus alebo niekam ide, ale ak ona hocičo potrebuje vždy jej to dám, urobím, alebo s ňou všade idem. O deň na to som si písala s kamarátkou a celý deň som mala taký zvláštny pocit, keď som sa jej opýtala či náhodou nebola s tou spolužiačkou, povedala mi, že áno. Povedala mi, že ma ohovárala a všetko mi povedala, pretože aj ona si o nej myslí, že je strašne sebecká. Dokonca ma ohovárala preto, že som dostala vianočný darček. Je to normálne? Rozhodla som sa, že aj keď v škole sedí za mnou, musí sa to zmeniť a dám jej jasne najavo, že nie som jej bábka, ktorú môže len tak pohadzovať.

Otázka znie: Prečo sú niektorí ľudia, tak sebeckí? Čo ich k tomu vedie? Čo si myslíte o takých ľuďoch, dá sa im pomôcť? Ako?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár