- ,,Ahoj, čo to bude?"
* ,,Bla, bla, bla...."
- ,,Jasné, v pohode. Uvidím, čo sa bude dať robiť."
* ,,A inak ako sa máš?"
- ,,Ale tak ide to nejak..."
* ,,OK, idem off. čau "
Toto je kostra všetkých mojich rozhovorov v poslednom období. Aby som nekrivdila niekomu, väčšinou sa nikto nespýta priamo, ale pointa je zhrnutá v niekoľkých vetách. Viď hore.
Určite to zažil každý z viac. A ja sa ani nedivím, len proste cítim sa zle v týchto chvíľach. Nie nejak extrémne zle, ale som už z toho unavená, že vždy odo mňa niekto niečo chce.
Fakt veľmi rada pomáham ľuďom, veď aj študujem odbor, ktorého podstatou je, že vždy ma bude niekto ,,otravovať" s niečím. Teším sa na to. Ale nie teraz. Všetko má svoje hranice a načas boli moje prekročené. O pár dní už bude všetko v pohode, ale momentálne som z toho vynervovaná.
Mám skúškové, opäť nie som jediná. Už niekoľko dní ma každý úspešne ignoruje všade. Nemám sa poriadne s kým porozprávať a tak len sedím doma a ,,učím sa". A stále mi chodia správy s prosbou o pomoc. A ja jednoducho neviem povedať nie.
Nikto sa ma nespýta ako mi to ide, ako sa mám, čo mám nové. Každý chce len niečo prefotiť, oskenovať, poslať, vysvetliť, poradiť. Fakt mi to nerobí problém, chápem to, aj ja občas niečo potrebujem, ale vadí mi to, že nikto sa o mňa nezaujíma.
Napíše mi spolužiačka, spýta sa ako sa mám a spustí príval slov, čo ju trápi, že je deprimovaná zo skúškového, že nezvláda a ja mám povedať čo akože na to? JA mám skúškové tiež.
Napíše mi chalan, ktorého poznám len z rozprávania mojej sesterky, lebo je to jej kamarát. Aspoň on na mňa nevyvalil hneď, že niečo chce, až prišli tie slová: ,,Môžem Ťa o niečo poprosiť?"
Nie som nahnevaná z toho, že ma niekto potrebuje, ale z toho, že keď potrebujem niekoho ja, nikto tu nie je. A tento fakt ma napĺňa neskutočným smútkom. Že zrazu som ostala sama so sebou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár