Stretli sme sa náhodou. Svoju úlohu v tom zohral net a to, že som bola nahnevaná na iného chalana. Stretla som sa s ním. Z trucu. A bol pekný. Až príliš.
Taký ten tmavý typ, vypracované telo, dobre obdarený a s bohovským zadkom. Vážne nepreháňam. Nikdy v živote som ani len nepomyslela na to, že by som takého chlapa mohla mať. Ja, práve ja. Niežeby som bola škaredá, ale vidím na sebe viac nedostatkov ako dobrého.
Možno niekedy inokedy napíšem blog aj o tomto kurióznom vzťahu. Nechýba mi, len premýšľam o tom, čo pre mňa znamená láska a ten čas, čo som strávila s ním, mi stále pripomína to, že som zo seba nechala robiť handru, len preto, lebo som túžila po tom, mať niekoho rada.
Alebo som len nechcela byť sama. Nie je problém ísť niekde do baru, opiť sa a zapliesť sa s niekým. Len tieto povrchné známosti mi prinesú iba chvíľkové potešenie.
Stratila som s ním moju tvár. Všetko som podriadila tomu, aby som bola čo najlepšou partnerkou. A niekedy je to skôr na škodu. A to som si stále hovorila, že so mnou nebude žiaden chlap zametať. On to robil dokonale.
Považujem sa za celkom inteligentnú, teda som spokojná s mojimi zásadami a so všetkým, ale stala sa zo mňa úplná krava. Od začiatku som vedela, že mi iba klame a jediné čo chcel bolo vyspať sa so mnou. Hej, ani ja som tomu nemohla uveriť.
Nikdy v živote som nepoznala a myslím, že už ani nespoznám nikoho tak závislého na sexe ako je on. Na sex myslel stále a podľa toho sa aj správal.
Toľko by som toho ešte chcela napísať, ale vrátim sa k pointe. Čo pre mňa znamená láska? Neviem. Naozaj neviem a môžem nad tým premýšľať koľko chcem.
Raz som sa vyjadrila na túto otázku odpoveďou, že láska pre mňa znamená ak moje srdce nájde to druhé pre ktoré bude biť. Alebo za ktoré? Koniec koncov, asi to tak aj bude.
Nestalo sa mi raz, že som si myslela, že niekoho mám rada. Takých bolo. Vlastne som asi permanentne do niekoho ,,zamilovaná". Ale stále čakám na niekoho, kto nebude len mojím rozmarom, ale tým človekom, ktorého hľadá moje srdce.
A asi najhoršie na tom je, že ja som ho stretla. A uniká mi pomedzi prsty. A pritom je tak blízko, v tom istom meste len neskutočne vzdialený.Už neviem čo mám robiť. Vraj na všetko treba čas, lenže ja ho nechcem prešvihnúť. Aj keď...asi je už neskoro. Keď si pomyslím, že ho pravdepodobne dlho neuvidím, tak ma to napĺňa neskutočným smútkom.
Niekedy už neverím na nič...ale v kútiku srdca stále verím na zázraky.
A viem, že už nikdy nedopustím, aby si jeden muž so mnou robil čo chce. Nikdy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dorinda257
20. 3.marca 2011 13:46
Tak v tomto blogu som sa totálne našla... Všetky moje pocity a zážitky... Myslím že práve teraz vlastne už viac ako rok sa točím v tom istom...
Napíš svoj komentár