Rada mu prstami prečesávam vlasy a ešte radšej ho umývam keď sa kúpe. Kvapkám mu na telo gél, mohla by som ho najprv rozotrieť v dlaniach, ale to by nezasyčal. Evokuje mi to detstvo, kedy som takto myla svojho plyšového medveďa, pretože to robilo aj dievča z ruskej knihy pre deti. Čo mi vždy pripomína, že v budúcnosti budem musieť dávať obzvlášť pozor na to, aby sa isté moje komixy nedostali do rúk mojim deťom.
Charakteristické preňho je, že takmer vôbec nehovorí.
Ani ja nie som zhovorčivá a tak väčšinou mlčíme. Vzrastá vo mne nepokoj a myslím, že ho udieram trakmi, hryziem a ťahám za vlasy z toho dôvodu, že to nedokážem dať najavo inak. Ak je úder dobrý, odmení ma výstražným pohľadom, alebo si len povzdychne, hodí sa na pohovku a ignoruje ma. Má tak neskutočne hlboké kruhy pod očami...
Mám pocit, že mlčanie je akýmsi nevysloveným paktom a nemôžem ho porušiť. Chcela by som ho počuť vysloviť moje meno, ešte to nikdy nespravil. Aspoň raz.
Potom odchádza a keďže neviem kam, myslím si, že sa vyškriabe nahor, vlezie oknom a ľahne si späť na papier, aby sa opäť vrátil trochu viac pokrčený.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
burn
13. 8.augusta 2011 23:48
aj s navijakom.
Napíš svoj komentár