Som tiež len taký ruský sedliak

Som znova v stave, keď som vo svojej izbe a podozrievavo sa rozhliadam. Fikus, knihy, mobil, do ktorého už nevkladám nádej.
Občas mám pocit, že som blízko k rozlúšteniu kódov a symbolov tohto matrixu.
Aký tvar asi majú tie moje?
Čítam si status istej dievčiny na facebooku, z mne neznámeho dôvodu považovala za dobrý nápad pripojit ma k svojmu friendlistu a ja som ju dnes mohla zaradiť k dlhému zoznamu ľudí, ktorých upokojuje vedomie, že sú v porovnaní s vesmírom z pohľadu sub specie aeternitatis, len malé zrnká prachu.

Dnešná noc bude zasa raz taká, že budem premýšlať o tom, že všetko čo ma obklopuje pred vlietnutím do padacích dvierok krajiny snov je tiež len istý druh sna.
Sen, ktorý si osoba, ktorá ho sníva možno ráno ani nepämatá. A sníva sa jej každú noc úplne iný sen, pričom každého súčasťou je iná minulosť. Táto verzia sa mi zvlášť páči. V snoch je občas všetko skutočnejšie ako v realite, ktorá ma obostiera. Vraj ruský sedliak pokladá svoje sny za skutočnosť, a svoj život za zlý sen. Utiekala som sa z chladného zovretia skutočného sveta sprevádzaného tikaním hodín ešte predtým, než som na to mala patričné dôvody, aspoň pokial berieme do úvahy len tie spoločensky prijatelné. Časom sa k tomu pridala slušná dávka apatie, ktorú som si vypestovala z rovnakých dôvodov. Sklony k zasneniu tam ale boli vždy. Aspoň sa mi to zdá dobrým vysvetlením mojich večných pádov v detstve (narazili ste už v behu do stromu?) a toho, že ja jediná som v tých časoch nenašla na zemi nikdy nič zaujímavé.

Je to možno stav vedomia, ktorého sa nemožno zbaviť. Snažím sa to len udržať v zdravej miere.
Dnes som bola prinútená pozrieť sa do očí krutým faktom, ktoré dosvedčujú, že sa mi to nedarí. Týmto priznaním sa začína moje pokánie.
Budem si naďalej písať. Kompromisom pre mňa ostáva, že v sebe nebudem brzdiť, že sa tie príbehy v mojej hlave dostávajú s ozajstnými spomienkami na rovnakú úroveň.
Desí ma, že som šialená. Nebola by som prvá v rodine.
Matkinej kamarátke však psychiater povedal, že práve to, že sa toho bojí a považuje sa za šialenca dokazuje, že ním nie je.

A som hrdá za to, že nevyťahujem, že som lahostajná, aby som prežila a moje zlyhania sú dôsledkom toho, že táto lahostajnosť je nákazou, ktorá sa infikovala aj do sfér, v ktorých mi ohrozuje budúcnosť.
Snažím sa zamýšľať nad svetom z hľadiska večnosti. Uzurpujem si kúsky z pre človeka neobsiahnuteľného vedomia. A stále verím tomu, že zatrepotanie motýlích krídiel môže spôsobiť lavínu.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu