Chcel som sa testom vyhnúť, čo je koniec koncov teoreticky možné, hoci to chce pevné nervy, bojovať s úradmi pre povolenie výnimky. Okrem toho ma desila predstava, že ak by sa mi to aj podarilo, visela by na mne stigma úchyla, ktorý sa bojí odhalenia a preto sa tomu snaží silou mocou vyhnúť.
Nepoznám vlastne nikoho, kto by cez ne neprešiel, ak sa teda neráta strýko kamarátovej kamarátky, čo mal takého bratranca, ktorého som nikdy nevidel. Alebo ľudia, ktorí o tom rozprávali len so skrytou tvárou a zmeneným hlasom v TV a sťažovali si na vytesnenie.
Pôvodná myšlienka testov vznikla podľa všetkého na odbremenenie človeka. Áno, sexualita zohráva v našich životoch veľkú rolu, so sexuálnym profilom je ľahšie nájsť si vyhovujúceho partnera, energiu nemusíme mrhať na určenie svojej sexuálnej orientácie, vďaka týmto testom vstupujeme do dospelosti s čistou hlavou a vedomím o svojej sexuálnej identite a vďaka tomu sa môžeme venovať dôležitejším veciam. Život bez pocitu, že o niečo prichádzame, lebo je to divné a bojíme sa o tom povedať priateľke/manželke."Normálni" sú v menšine, alebo ešte neboli na testoch. Ale samozrejme, devianti sa podchytia včas.
Pamätám si na nechutné stresy zhruba mesiac po osemnástke dva týždne pred testovaním. Ležiac vo svojej posteli som sa snažil zaspať a bol by som tak spravil, keby mi v hlave nehučala otázka, ČO AK VYJDE NAJAVO, ŽE SI POSRATÝ DEVIANT?
Alebo proste len nejaký... pako?
Ležal som a snažil som sa na nejakú odpornú pravdu prísť sám. Myslel som na spolužiačky svojej sedemročnej sestry, myslel som na kamarátky svojej babky, skákala mi husia koža, že so mnou niečo spraví pomyslenie na nášho vypaseného jazvečíka, v lepšom prípade vyjde najavo len nejaká tripsophilia, ó áno, keď si predstavím masáž od predavačky v kníhkupectve... Nie, oculolinctus to určite nebude, predstava, že jej olizujem očné buľvy so mnou už nič nerobí.
Takto vyzerali moje noci, vymenoval som si niekoľko možností a dementsky sa usmieval, že to so mnou asi nevyzerá tak zle. Lenže, čo ak som sa len zmanipuloval a je to inak? Potom som sa budil na hrôzostrašné sny, v lepšom prípade s kosatkovou mamou vtedajšieho kamaráta. Tak, jedno ráno som vyliezol z postele a vystrojil sa. Otec ma potľapkal po pleci v sprievode matkinej trápnej poznámky, "Ah, už si nám vyrástol."
Pamätám si na šedozelenú budovu, výťah, na prihlásenie sa a na zvyšok veľmi nie. Netuším, čo všetko sa tam dialo, mali ma však upokojiť podpisy komisie, že všetko prebehlo podľa podpisov. Hovorí sa, že sa tam deje VŠETKO a testujú sa reakcie. V závere sa aplikuje niečo na mazanie pamäte a zážitkov, pre zamedzenie traumy, myslím však, že nie dosť dôkladne. Jedno je isté, neprebral som sa v kazajke hoci od toho dňa ma z kosatiek chytá panický odpor. Dobrá správa je, že mi po získaní kartičky a jej zadaní do databázy nevyhodilo kamarátovu matku ani kamaráta a dokonca ani nášho psa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sqad
12. 4.apríla 2012 17:45
Interesting...
2
škoda len, že už nepíšeš tak intenzívne ako predtým, lebo veľmi rád som čítal tvoje blogy
3
A čo ti to vyhodilo? No sqelý blog - až na to, že som spoznal oculolinctus, to ma fakt veľmi mrzí.
Napíš svoj komentár