Rozprávali sme sa a ja som si schovávala tvár do trávy. Na kopci nad svetielkujúcim nočným mestom. Tam. Všímala som si obraz, ktorý sa ti o mne zobrazuje aj s tými strapatými steblami trávy, ktoré prerezávali moju tvár a pretočila som sa, snažiac sa potlačiť hanblivosť.
Kontakt bol tak bezprostredný akoby si bol naozaj tu.
To je asi tým širokouhlým zobrazovaním. Ukazoval si mi fotky. Z Japonska a videla som sépiové pery tvojej priateľky a niečie nohy.
Vždy ma nadchýnalo tvoje nadanie. Asi aj preto mi vždy rád rozprávaš a ukazuješ.

Potom som ti hovorila o projekte, ktorý testujeme v stredisku. Neskutočne ma lákalo predviesť ti skúšobnú verziu. V istom okamihu som neodolala a hodila som smerom k tebe zhúžvanú knihu, o ktorej som ti hovorila posledne. Rozšírili sa ti zreničky, keď ti dopadla do lona. Hej, čoskoro sa to dostane na trh.
Až skončíme, asi si ešte zájdem na námestie, prejdem sa ním a v strede obrovského otvoreného priestoru mi budú do mozgu prúdiť útržky rozhovorov v najrôznejších jazykoch najrôznejších turistov. Potom si vyberiem terasu nejakej kaviarne, ktoré námestie lemujú a pokúsim sa predýchať vzrušenie.

Ostala zakliesnená jedna bodka.
Druhú som zakomponovala k trojbodke ja a chýba už len jedna. Dve sú zatiaľ ničím. Lúčim sa a meditujem nad krivkou obočia Semiramidy.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ratsanares  17. 9. 2011 00:02
bez ničoho si dovolím povedať, že som to možno nepochopil ako si chcela... ale tak ako som to pochopil je to ľahke a vzdušné ako mám rád
2 
fotka
marttina  21. 10. 2011 16:35
kedy bude kniha?
Napíš svoj komentár