Tým ktorí uvažujú nad nájdením pravej lásky

Iste si každý z nás obdarených zmyslami pamätá ako svet zaplavili správy o úžasnom prístroji, ktorý dokázal detektovať ľudskú dušu. Videli sme podivuhodné hmýrenie v médiách a pochybovali sme, či to nie je len prázdna mydlová bublina, akými nás pravidelne zaplavujú. Ja sama som tomu začala veriť, až po tom, čo spomenuli mená významných vedcov, ktorých cveng bol zárukou vážnosti.

Spätne to môžeme považovať za jednu z najväčších udalostí za existenciu ľudstva. Málokto si to dokázal v tých dňoch naplno uvedomiť. Časť vedeckej obce sa stavala k detektoru Pí kriticky, ale ani po opakovaných snahách sa nepodarilo vyvrátiť, že zobrazuje skutočne to, čo bolo jeho primárnym cieľom - dušu človeka. 

Po niekoľkých rokoch svet obletela správa o citlivejšom prístroji a žasli sme nad tým, že síce nepatrné množstvá, ale tej istej látky možno pozorovať v najväčších dielach ľudského ducha.

Neskôr sa tieto prístroje ujali aj v medicíne a dokonca nás o ďalších pár rokov – za príslušný poplatok pustili do malej kabínky, kde ste si jej aktuálny stav mohli pozrieť. Každý mal prístup k svojmu vlastnému portrétu Doriana Graya.
Koľkých z nás desilo, že budú môcť hľadieť do tej svojej?

Vedľa kabíny bola neraz pobočka svätostánku a nespokojná osoba sa mohla uchýliť na spoveď, po ktorej pobežala späť do kabínky na nový sken. Presne si spomínam ako sa mi potili dlane, keď som sa do kabínky prvý raz odhodlala vkročiť. V ten deň som sa cítila ako najopustenejšia z opustených.

Vošla som do nej a postavila som sa na vyznačené stupaje. Vhodila som žetón, ktorý som si predtým zakúpila. Vtedy boli žetóny ešte dosť drahé, minula som naň dvojmesačné vreckové. 
Myslela som na to, či tam budú škvrny a zlé odtiene za to, že som sklamala pre mňa v tom čase cennú osobu. Kabínka sa zaplnila tmou. Zapla sa veľkoplošná obrazovka predo mnou. Zdalo sa mi, že sa pozerám Hubblovým teleskopom. Bolo to tak fascinujúce. Tie farby! Malý vesmír vo mne. V tú noc som nedokázala zaspať.

Po tomto ohromujúcom zážitku som sa o tieto prístroje zaujímala ešte viac než predtým. 
Na štúdium na vysokej škole som sa hlásila tiež s tým, že som vedela, že sa chcem venovať niečomu, čo s nimi súvisí. Bol to ešte pomerne neprebádaný terén a ukrývalo sa tam mnoho výziev.

V štúdiu mi napomáhala vášnivá zvedavosť. Po škole sa mi nepodarilo dostať sa k epicentru svojho záujmu hneď, ale akonáhle sa mi vyskytla príležitosť, neváhala som.
V tom období už vláda vyvíjala snahy zaviesť satelit, ktorým mala v úmysle zameriavať obyvateľstvo na Zemi cez ich dušu. Bola to významné časy. Duša človeka je totiž ako odtlačok prstov, neexistujú dve rovnaké, len je štruktúrou omnoho, omnoho zložitejšia. Poskytlo by to revolučný krok v boji proti terorizmu a kriminalite vôbec.
A my sme čakali na povolenie na prácu so satelitom na naše výskumné účely.

Povolenie sme napokon získali a po dvanástich rokoch sa mi úplnou náhodou podarila veľmi zvláštna vec. Objavila som dve mimoriadne podobné duše. Pri ich porovnávaní som pozorovala symetriu v ich primárnych turbulenciách, ich súlad bol neprehliadnuteľný, v iných častiach si boli zrkadlovou kópiou. Snažila som sa o ich majiteľoch niečo viac dozvedieť.
Muž pochádzal z Malajzie, žena bola herečkou národného divadla v Nizozemsku. Nevedela som na čo tú zvláštnu príbuznosť odvodiť. V noci ma však napadla celkom ireálna myšlienka.

Na moje veľké prekvapenie sa moja kolegyňa preukázala ako skutočne taktný človek a nevysmiala ma. Po dlhej debate sme sa rozhodli pre porovnanie DNA a ďalšie testy. Samozrejme, sme tiež len ľudia a zhodli sme sa na tom, že sa tým budeme zaoberať aj na inej úrovni a mimo nášho centra. 

Skontaktovali sme herečku. Bola to úspešná žena, pred piatimi rokmi sa rozviedla a žila sama so svojím synčekom. Predostreli sme jej situáciu. Predmetný muž sedel v Malajzijskej väznici za pašovanie kokaínu od svojich sedemnástich rokov, v súčasnosti mal štyridsaťdva rokov a smutné vyhliadky nakoľko ho čakal doživotný trest. Nečakala som záujem aký herečka o stretnutie prejavila. Naplánovali sme s ňou teda cestu do Malajzie. Citujem úryvok zo zápiskov, ktorý mi pani Alardijne Braafheid poskytla.


"Od Malajzie som asi nečakala nič, čo by mi zmenilo život. Rozhodne som však bola zvedavá na človeka, ktorý mal mne podobnú dušu. Vzduch bol presýtený parou, len ťažko som si naň zvykala a pár hodín po prílete sa mi to zdalo hlúpe a bolo mi ľúto, že som sa na to podujala. Vo väznici nás pustili do prázdnej miestnosti, kde sa všade povaľovali krásne hodvábne látky, ktoré väzni vyšívali a pomaľovávali počas svojej pracovnej činnosti. Celá dielňa bola akoby vyplnená meňavými krídlami tých najkrajších vážok. Ak si človek odmyslel špinavú kamennú podlahu a mreže na oknách, pôsobilo to tam príjemne. Riaditeľ väznice za sprievodu mužov v rovnošate nás priviedol k stolu, kde sedel osamelý muž. Po hlbokom nadýchnutí, som vedela, že než vydýchnem niečo bude zásadne pozmenené. Dovolili nám pozhovárať sa. Leow vedel po anglicky, pretože sa ju počas svojho pobytu vo väzení stihol dosť dobre naučiť. Napriek mnohým rozdielom som k nemu cítila veľmi markantnú príťažlivosť, neporovnateľnú s tou, aká ma postretla predtým v manželstve a mojich predošlých vzťahoch. Bolo a je to neuveriteľné."

Pani Braafheid. sa po návrate domov aktivizovala za znovuotvorenie prípadu Leowa Beng Hocka a podarilo sa jej aj s pomocou médií dostať Leowa na slobodu. Nasledujúce mesiace sme vzdorovali verejnosti, ktorá sa dožadovala - povzbudená romantickým príbehom herečky a bývalého trestanca, aby sme podobné vyhľadávanie uviedli do praxe. Oslovili nás vplyvné spoločnosti v snahe uviesť takýto druh služby na trh. To sme však boli iba na začiatku bádania s úmyslom dozvedieť sa o tomto jave viac, koniec koncov to mohla byť aj šťastná náhoda. Človek musí vždy pripustit alternativne teórie.

Trvalo šesť rokov experimentov, vzdorovali sme rôznym záujmom a popritom sa dopracovali k výsledkom, ktoré sme mohli predložiť odbornej obci. Zistili sme, že sa podobnosť ani v iných prípadoch neriadila spoločenskými kritériami ani geografickou polohou, bolo to skôr výnimkou, nepodarilo sa nám odhaliť schému, ktorou sa výskyt podobnosti riadi. 
Výraznú príťažlivosť sme mohli sledovať v drvivej väčšine prípadov.
Viaceré nie celkom transparentné machinácie istých subjektov viedli k tomu, že sa naše poznatky využili v komerčnej sfére. Aj keď viaceré hlasy upozorňovali na tienne stránky a nepriaznivý dopad, aký to na spoločnosť môže mať. 
Totiž takáto výnimočná podobnosť duší, nemusí nutne viesť aj k šťastiu v partnerstve.
Takéto páry svorne tvrdia, že ide o neobyčajne silný cit, ale stále musia prekonávať neraz obrovské problémy, aké nie vždy zvládnu a takéto informácie na reklamných bilboardoch chýbali. Masy ľudí takto bežali v ústrety novému životu bez toho aby vedeli čo ich čaká.

Po prepuknutí boomu hľadania si páru cez vyhľadávač duší došlo k rozpadu mnohých dovtedy harmonických partnerstiev. Zvýšila sa rozvodovosť, zvýšil sa počet samovrážd sklamaných ľudí, ktorých nádeje sa rozplynuli pod náporom ťažkostí, aké prinášali takéto vzťahy. Po často obrovských obetiach, po rozvrátení pôvodných manželstiev. O týchto spoločenských javoch je množstvo sociologických štúdií, na ktoré by som rada upriamila pozornosť.
Za všetkých by som však citovala pána Dirka Klaasa:

“Ideál, belasý kvietok so zlatým srdcom, ktorého tenučké vláknité korienky sú tisíc ráz pospletanejšie ako hodvábne pletence víl, tkvejú v hĺbke našej duše a pijú z nej narýdzejšiu podstatu; kvet sladký a trpký! Nemožno ťa vytrhnúť, aby srdce nekrvácalo, aby z tvojej zlomenej stonky neprýštili červené kropaje! Ach, zlorečený kvet, ako si mi vrástol do duše.“
Balzacova parafráza pekného úryvku jedného z najvplyvnejších básnikov oných čias nám prináša pochybnosť o tom, či Dante nenašiel rýdzu lásku aj bez dnešných technológií.
Beatrice bola dvanásťročným dievčaťom, ktoré Dante už viac nevidel. Pretrvali by jeho city, keby ju bol poznal viac? Nebolo to len poblúznením, aké by neobstálo skúšku všedných dní? Čo vlastne očakávame od pravej lásky? Jej dôkazom je trvácnosť vzťahu, neobyčajne plamenný cit či jej schopnosť spraviť nás šťastnými? Alebo sa odvážime povedať, že je magickým putom medzi dvoma bytosťami pre ktorého zachovanie v sebe cítime obrovskú silu akou prekonáme všetky prekážky?
Dnes už vieme, že človeku vo väčšine prípadov nebolo súdené spoznať pravú lásku, ak ňou teda nazveme tie, ktoré sa zakladajú na vysokej podobnosti duší.

Dievča z Belgie sa stane starou dievkou, pretože jej duša intuitívne našepkáva, že nikto v jej okolí pre ňu nebude tým pravým. Jej osudný (či osud nezlyhal?) mladík živorí v čínskej provincii An-chuej a pracuje tam ako nádenník. Nikdy sa nestretli a dožije sa smrti sama. Koľko takýchto novodobých príbehov nás mámi nájsť svoje šťastie?
Ľudstvo od počiatku túžilo po pravej láske a dnes ju dokážeme definovať presnejšie než kedykoľvek predtým, dokonca ju i nájsť! Ale sme skutočne šťastnejší?
Koľko dnešných párov si - ubezpečujúc jeden druhého o svojej náklonnosti, objednáva set dvojskenu za akciovú cenu, vzájomne si istí vo svojej láske a o tom že im ju výsledok potvrdí ako najvyššiu. A koľkí to prestoja, ak sa potvrdí len ich omyl a majú na dosah informácie o človeku s podobnou dušou?
Zistili sme len to, že aj pri takejto láske treba prekonávať prekážky.  Starý otec mi vravieval „ Kto by chcel ísť do neba, keby sme tu boli len šťastní?“
S vyhľadávačom je to často napriek všetkej istote ešte ťažšie než si "len" s niekým z podobných pomerov a s rovnakými záujmami vytvoriť blízky vzťah a prežiť život po jeho boku. Hľadanie si partnera cez hľadač duší splodilo množstvo nešťastníkov, napriek všetkému však zasvätení presviedčajú, že to stojí za to. Stále však verím na lásku bez sklapela analýzy. Nemali by sme ňou pohŕdať. Ale koniec koncov, som len ufrflaný starý muž, ktorému život ušetril toto dobrodružstvo."

 Blog

31 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu