Myseľ ľudí má možnosti o ktorých netušíme. Myseľ a mozog sa dajú využiť na veľké veci. No v systéme sú pravidlá, ktoré nám myseľ zaťažujú. A tie nás učia domestikáciou.

Každý pozná ten dobrý pocit, keď je pochválený, alebo ten nepríjemný pocit, keď ho „urážajú“. Učitelia, šéfovia a autority nás učili, že keď spravíme toto, dostaneme pochvalu, alebo odmenu. Ak to nespravíme, tak nás pokarhajú. A to nás učia odmalička. Ak niečo spravíš, čo si pánko želá, hej alebo bude odmena! A keď nie, tak choď do riti. A takto sa nám to vryje do hlavy a pohltí to myseľ. Je to, ako keď učia psa. Sprav kotrmelec a pánko ti dá slušnú kosť. Ak to nespraví, nedostane nič (alebo radšej facku, aby poslúchal). Tak ľudia robia to čo si iní prajú, lebo chcú radšej tú pochvalu, ako tú facku. A čo ak je to človeku jedno

Čo keď nie som závislá na pochvale od šéfa, kamošov a je mi jedno, keď sú so mnou nespokojný? Kto do čerta má vôbec právo posudzovať ma a hovoriť mi čo sa smie a čo nie? Ja sama viem čo cítim. Žijem v tomto svete, ale nepochádzam z neho. Riadim sa pravidlami spoločnosti (aby som neprovokovala), ale nie som na nich závislá. Robím to čo viem a keď som spokojná s výsledkom, je to viac, ako pochvala od cudzieho človeka. Keď ma raz zdomestikovali a zistím, že ja som pánom samej seba, nebudem si hľadať iného pána. Vždy je šanca sa oslobodiť a sloboda chutí viac ako pochvala. A keď sa to ľuďom páči, tak ich budem iba chváliť. Je vôbec treba urážať, alebo je to len výplod závistlivej spoločnosti?

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
l.ukynko  12. 3. 2007 10:26
pekne si to napisala.. tomu sa hovori sloboda. mat v pazi co si hickto mysli, ci je s tebou spokojny, aky ma na teba nazor. a robit si co chces
2 
fotka
antarktis  12. 3. 2007 12:30
anarchia...originalna...nie sracky...od ludi co pocuvaju system , ale anarchia sameho seba...radsej zit v temnote sveta ako na svetle plnom hluposti a musenia...radsej slobodna smrt ako otrocky zivot...
3 
fotka
jeseter  12. 3. 2007 22:15
hmm,ja vám neviem...je to síce pekný cieľ aj ja by som sa najradšej "utrhol z reťaze", ale myslím že sa to dá skôr len v teoretickej rovine. je to ako keď chcete odísť zo sekty...oni vám povedia, že ej to dobrovoľné a chcete odísť,ale aj naprike tomu nemôžete....smutné
4 
fotka
finwaell  23. 3. 2007 01:24
Sociológ by ti povedal že si adaptovaná ale neasimilovaná..náš život prechádza procesom socializácie odkedy prvýkrát otvoríš oči a uvidíš svoju mamu..ovlplyvňuje nás všetko, to kto nás vychováva, čo sme počuli, videli u iných, čo sme čítali, aké rozprávky sme pozerali, čo nám povedali v škole a v práci, čo chceme aby si mysleli a nechememe aby si nemysleli...jediný spôsob ako sa tomu vyhnúť je byť vychovávaný svorkou zvierat..ale..tam sa zase podriadiš socializácii iného druhu..ako sa tomu vyhnúť? Nijako..

Sociológ by ďalej povedal...myslíme cudzím rozumom, cítime cudzím srdcom...

Tak málo je toho našeho pôvodného...Žijeme sociálne..ráno sa oblečieš, lebo je spoločenská norma ktorá tvrdí že tak sa to má, vstaneš načas, lebo vieš že nemôžeš prísť neskoro, prejdeš cez prechod, lebo sa riadiš nejakým pravidlom, podriaďujeme sa im podvedome na každom kroku a ovplyvňujú všetko od nášho myslenia až po chovanie, obliekanie, stravovanie...A keď si myslíme že sme konečne našli niečo vlastné..je to tak ? zase sme len prebrali niečo iné od niekoho iného, lebo jeho normy, to čo on považuje za "dobré" alebo "morálne" nám vyhovujú viac.

Tvrdíme že to robíme lebo "musíme" nemáme na výber..ale je to tak? Vždy je na výber, ale tá druhá možnosť znamená vylúčenie a vylúčenie znamená smrť, búrime sa dosť aby sme učinili zadosť našemu svedomiu ale málo aby sme boli vylúčený z bezpečia skupiny.

Oproti tomu gigantu zvanému spoločnosť, ktorého dosah a dopad si ani nedokážeme predstaviť, a ktorý tu bol pred nami a bude po nás, je každá malá vzbura ako zrnko piesku v mori, snažiace sa vytvoriť pevninu...

A predsa to má zmysel..aj keď bude treba ešte veľa zrniek.
Napíš svoj komentár