Každý z nás má právo byť rešpektovaní. Veľa krát nám niekto chce dať najavo, že nestojíme za to. Niekto si myslí, že sme nebodaj spodina. Niekto povie, že ty tu nemáš miesto na tomto svete. No kto sa narodí na tomto svete má rovnaké právo byť rešpektovaní ako samotní králi.
Ty sa môžeš rešpektovať. Ak rešpektuješ seba, tak nedovolíš nikomu, aby sa k tebe správal s neúctou. Ak si povieš, že sa nenecháš ponižovať, ani so sebou zaobchádzať ako so sluhom, tak to budeš vedieť dať aj najavo. Nikto sa nenarodil preto, aby s ním niekto manipuloval, vyvyšoval sa nad neho a vysmieval sa mu. Ak to robí, ten človek nestojí za to, aby si sa ním zaoberal. Nie je hoden tvojej pozornosti.
Kto si ťa chce vážiť, musí sa k tebe správať ako si ty zažiadaš. Avšak najlepšie s rešpektom k tomu druhému.

Veď ľudia sa už boja usmiať na cudzieho človeka, boja sa požiadať o pomoc, boja sa prejaviť radosť na verejnosti, pretože niečo v mysli nám stále hovorí, že nie sme dosť dobrí. A čo si iní o nás pomyslia? Ako nás príjmu? Páčime sa im?
Bojíme sa povedať svoj názor, bojíme sa pozrieť sa iným do očí, bojíme sa robiť to, načo máme chuť.
A hlavne sa bojíme byť takí akí sme, pretože by nás iní nemuseli prijať. A veľa ľudí chce byť populárni, počúvať komplimenty, a mať veľa priateľov, lebo im to spôsobuje radosť. A radosť je prirodzenosťou človeka.
A ako teda sa zbaviť tohto balastu? Jedna možnosť je prijať seba takých, akí sme. Sme dokonalí takí akí sme.
Dôležité je naučiť sa mať rád seba takého aký som. Prestať veriť tomu, čo o mne hovoria iný a začať sa tešiť zo života. Veľa ľuďom sa nemusíme páčiť. Veľa ľudí nám možno povie, že sme škaredí, hlúpy, nemotorní, zlí, sebeckí a neschopní. No nemusíme im veriť. Nepotrebujeme to brať osobne. Nemusíme sa kvôli tomu cítiť nepríjemne. Veď kto sa nechcem tešiť zo života? Iný nás môžu ponižovať, no kým nebudeme ponižovať samých seba, tak budeme schopní vyjadrovať sa a tešiť zo všetkého.

Ak nás niekto nahnevá, hnev pominie. No ak neprijmeme ich hnev do seba, nemôže nám ublížiť. Ak rešpektujeme samých seba, k telu si takých ľudí nepustíme, dokým nás nezačnú rešpektovať.
Život je o tých maličkostiach. Je to o vôni pagáčov, o smiechu s priateľmi, o dobrých raňajkách a úsmeve milovaného človeka. A toto všetko si zaslúžime. Toto všetko je dar pre nás.
Nikto iný náš život žiť nebude.
Ozajstná sloboda je byť tým, kým skutočnosti sme. Netreba sa báť žiť svoj život.
Život žijeme pre seba a nie pre iných.
To v tebe, čo sa ti zdá najslabšie a chaotické, je najsilnejšie a najpevnejšie. Anjeli vidia tvoj dych a cítia tvoj sen.

Tajomstvo je v sebaláske. Miluj sám seba, pocítiš aj lásku vesmíru k tebe a potom začneš žiariť!.... hm len tak pre zaujimavost, niesom ziadneho "vierovyznania"

 Blog
Komentuj
 fotka
finwaell  22. 3. 2007 00:27
Veľmi pekné.. Ale zo všetkých spomenutých vecí je najdôležitejí asi ten úsmev milovanej osoby..bez neho nie je smiech s priateľmi úprimný a pagáče nevoňajú tak ako kedysi. A je Ťažké neprepadať beznádeji keď nám už toľko ľudí ktorých ..lepšie povedané o ktorých sme si mysleli že ich milujeme dalonajavo že pre nich nie sme dosť dobrý..té je potom ozajstná bolesť..od iných by bola hlúposť si niečo také povedať..niekedy sa mi zdá zvláštne že jeden jediný cit má nad nami takú moc. Ale človek je taký na akého a cíti byť..a keď sa cíti dobre, bude ho tak brať aj jeho okolie a naopak...

Ďakujem, budem mať pred spaním o čom rozmýšľať.

A potom vykročím do ďalšieho dňa ale či sa budem usmievať alebo mračiť tak to ozaj odpredu povedať neviem.
 fotka
cts_w  22. 3. 2007 15:02
prepac, ale nemozem suhlasit. respekt spolocnosti je odmena ktoru dostanes za to, ze na sebe precujes. nemozem si dovolit byt zo sebou spokojny, lebo by a to nepodnecovalo k dalsiemu zdokonalovaniu, musim pocuvat kritiku a nechat sa zadupat do prachu, aby som z neho mohol povstat silnejsi.

ak si niekto mysli, ze nieco dostane zadarmo, ci uz je to respekt alebo cokolvek, tak sa myli. dnesny svet stoji na principoch boja o prezitie.



netvrdim, ze sa mas prisposobovat. mas si stat z svojou pravdou a mat svoj nazor, ale aj k tomu sa treba dopracovat.

respekt v spolocnosti je az na konci cesty.
 fotka
finwaell  23. 3. 2007 01:32
Cts_w:

A co ak nestojim o ten respekt? Je mi to ukradnute,podstatny je moj vlastny pocit, pocit ze som vykonal nieco zasluzne pre seba alebo mojich najblizsich, nepotrebujem uznanie a negativna motivacia, ta ktoru spominas, je horsia nez ziadna motivacia, ked ti da niekto pocitit ze to co robis ma zmysel az vtedy sa dokazes vypnut k najvyssiemu vykonu, vtedy ked si stimulovany a si plny enrgie a vies za cim ides a aj ked to nevies bavi ta ta cesta, lebo vidis ze bavi aj inych okolo teba.

Je to ako ked bezis dlhu dobu a si unaveny, citis srdce tlct v krku a nohy ti trpnu..si smadny a chcel by si prestat...V tom ta zacne niekto predbiehat, bezi popri tebe a usmeje sa..citis prival energie, a najdes v sebe zdroj sily o ktorej si nemal ani tusenia. Nie je to o respekte ale o podpore a komunikacii..

A cert zober uznanie od ludi od ktorych ho ani dostat nechcem....
Napíš svoj komentár