ale nechápem, prečo tie reči niekto vytvorí.
Beriete si ma do huby ako hlavný chod,
keď máš niečo proti, tak do ringu poď.
Mám vraj milión tvárí,
ani neviem ako sa mi to darí.
Som skúšaný osudom života už odmala,
žijem si ho ako pán, ako hlavná postava.
Nechcem skončiť na jednom bode,
byť odstavený ako v prístave lode.
Až k výšinám som odhodlaný rásť,
neskončiť na zemi ovce pásť.
S mojimi naj a rodinou veľkú hru tu hrám,
oni sú to jediné, čo tu ešte stále mám.
Každá hra má svoje pre a svoje proti,
chyť sa každej šance, keď sa ti to hodí.
Niektorí ľudia pre mňa neznamenajú nič,
kamarátstvo s nimi už je dávno prič.
Urážky sú jediná vec, ktorú na mňa máte,
chudáci, kedy to už konečne vzdáte?
Nevyrástol som v zlej rodine
a nemal som blízko k spodine.
Ale na všetko som si zarobil sám,
musel som sa starať o seba ako pán.
Naučilo ma to vážiť si peniaze, keď som ich mal
a míňať ich na to, čo som potreboval a nemal.
V škole ma učili, že si mám stáť za slovom
aj keby som sa mal hádať so samotným Bohom.
Neviem prečo som si tie reči necenil,
proste som sa správal ako malý debil.
Ale dnes sa už riadim tým
a v každej situácii si verím.
Niesom žiadny extra skladateľ,
ani žiadny prenasledovaný páchateľ.
Ale pokúšam sa spáchať revolúciu v mojom živote,
preto sa trápim každý deň v hnusnom pote.
Nad zošitom s hudbou naplno pustenou,
počujem tvrdý beat a hneď s vriacou krvou,
píšem rým za rýmom a rozoberám osud ľudí,
pokúšam sa o to nech sa nikto z vás nenudí.
Ale keď som spomenul hudbu, mal by som sa zastaviť,
DrastiK, robíš super beaty, mohol by si mi poradiť.
Moje sú ešte stále nič, priznávam to,
možno rýmy sú môj život, čas určí mi to.
Možno o pár dní už aj s nimi nadobro prestanem,
ale keď niekto bude chcieť, tak aj z mŕtvych vstanem.
Ale ešte nič nieje určené, takže neprestávam.
Som asi jediný z rodiny, čo sa hudbe oddávam.
Viem, že si svoj osud vyberám sám,
som šťastný, že takúto možnosť mám.
Niekoľkokrát som už pocítil strach o svoj život,
cítil som sa ako v padajúcom lietadle bezbranný pilot.
Nič som nedokázal spraviť, čakal som, že čo sa stane,
iba som dúfal, že sa mi podarí poďakovať za všetko mame.
Naštastie sa mi podarilo prežiť všetky nástrahy,
začal som ich brať ako doživotné výstrahy.
Nehraj sa so životom, ľahko môžeš oňho prísť
a už nikdy si nebudeš môcť s niekým von vyjsť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
arwena
1. 6.júna 2008 18:10
wow......
Napíš svoj komentár