Ked vynechame newyorske garazove kapely zo 70. rokov typu MC5, STOOGESci NEW YORKDOLL dostaneme sa do prekliato nudneho Anglicka, kde sa onoho leta 1976 stalo nieco, comu sa hovori hudobna a kulturna revolucia. Bolo to uplne po prvy-krat, co sa musel mainstream sklonit pred chticom nastvanych adolescentov, ktori sa chopili nastrojov, bez toho aby vedeli aspon jeden jedniny akord. Fanusikovia rockovej hudby boli do tej doby nuteni akceptovat jediny druh zabavy, ktory spocival v chodeni na giganticke predstavenia, konajuce sa na futbalovych stadionoch, kde sice videli vynikajucich muzikantov, ale akykolvek kontakt s nimi bol len sen. Obdobie a slava rockovych dinosaurov preto musela isto iste raz skoncit. Prisiel PUNK, ktory bol drzy, neohrabany, sprosty a nudny. Spolocnost bola zhnusena a bulvarne platky mali na svojich obaloch stale to iste slovo : Punk! SEX PISTOLS, SIOUXSIE & BANSHEES, GENERATION X a THE CLASH - niekolko malo mien pociatocnych suborov. Spociatku sa zdalo, ze punk je vymyslom vandalov s destruktivnim chovanim a ich hesla typu "No future", "Chaos & Anarchy", ci "Fuck the system", ako keby to cele este podporovali. Toho casu vladlo v Britanii ozajstne bezvladie. Punks kopali do kontajnerov z odpadkami, rozbijali zaparkovane auta a najvacsiu radost im robilo, ked mohli fotografiu anglickej kralovny pripichnut spinacim spendlikom do nosa. Povodne udobie punku pomaly koncilo, mladez sa trochu ukludnila a spolocnost si na punk zvykla, ako keby to bola bezna sucast denneho zivota konzervativneho Anglicana...
Anarcho-punk alebo synonymum pre triednu vojnu
Cas ukazal, ze veci sa maju trochu inak...Po vytriezveni z pociatocnej nenavistnej euforie sa punk ukazal byt aj niecim inym nez cirim vandalizmom, hudobnou nevedomostou ci zavrhovanim vsetkeho, co je slusnej spolocnosti svate. Zatial co prva punkova vlna bola striktne nepoliticka(ked vynechame provokacie hakoveho kriza ci kosu s kladivom), dalsi punkovi naslednici sa snazia o cosi pozitivne. Povodne heslo "Anarchy" coby symbol chaosu, bezvladia a neporiadku sa v ociach lavicovo orientovanych spolkov typu CRASS (neskorsieCONFLICT), FLUX OF PINK INDIANS ci POISON GIRLS stava politickou myslienkou slobody a nezavislosti. Vznika anarcho-punk, ktory je dorazom predovsetkym v socialne kritickom obsahu svojich textov. Kapely nabadaju punks, aby prestali uzivat drogy, nekonzumovali to, co im spolocnost predhadzuje, a niektore dokonca apeluju na striktny pacifizmus(politický smer zavrhujúci vojny a hlásajúci zásady zmierlivého riešenia rozporov). Ked uz byt protistatny, potom bud maximalne nezavisly - to bolo heslo, ktore anarcho-punkove subory presadzovali a snazili sa vziat svoj osud do vlastnych ruk v podobe myslienky D.I.Y. - Do it Yourself (Urob si sam). Niektore narcho-punkove subory koncom 70. a 80. rokov podporovali protijadrove aktivity C.N.D., ucastnovali sa koncertov R.A.R. (Rock against racism) a nakoniec nihilisticky zavrhli aj celkove punkove hnutie, v ktorom videli iba sebadestrukciu. Ortiel nad sebou vyslovila aj znama kapela CRASS, ked pred punks predstupila so svojou kritickou piesnou "Punk is dead", ktora napada modnych punkerov, ktory si kupuju v drahych obchodoch suvenyry s anarchistickou tematikou. Niektori clenovia tejto kapely nakoniec opustili "civilizovane" mesto a uchylili sa na vlastnu farmu, kde podosial ziju a pestuju si vlastne potravinarske produkty zalozene na striktnom vegetarianstve a ekologii. Lenze ich najslavnejsia era pomaly konci uz v prvej polovici 80. rokov, ked boli anarcho-punks obvineni, ze sa so svojimi dreadlocky a dlhymi vlasmi podobaju skor hippies a proti nim bol punk odjakziva
Ska a Mod revival hlasia: "Kaslite na umenie a podte tancovat"
Koniec 80. rokov bol vdaka punkovej explozii velmi stedry k roznym revivalom hudby z 60. rokov, takze svoj boom opat zazila subkultura MODS, ktory boli znovuobjaveny vdaka kapelam ako SECRET AFFAIRS a predovsetkym THE JAM, koho spevak Paul Weller je dodnes uznavanym rockovym muzikantom. Na svoje si prisli taktiez fanusikovia ska hudby, ktora sa vratila do britskych klubov vdaka novej ere TWO TONE hudby, co aj bol akysi hybrid povodneho ska a novovlnneho punku. Bolo to najslavnejsie obdobie pre dnes velmi oslavovane partie typu MADNESS, SPECIALS, BAD MANNERS a THE SELECTER. Ako revival Mods, tak revival ska si padli do noty vdaka svojim zalubam. V textoch kapiel obidvoch subkultur sa objavovali antirasisticke posolstva, vyzva k zabave a tancu a fanaticky obdiv k skutrom znacky Vespa a Lambretta. To vsetko zapricinilo, aby sa na scenu vratila druha generacia skinheads, pre ktoru boli vsetky tieto aspekty viac nez charakteristicke.
HARDCORE - a este tvrdsie
Zatial co si anglicky punkeri stale mysleli, ze USA su kludny odvar v style punkrockerov z RAMONES, pravda bola taka, ze najtvrdsi punk-rock sa rodil prave tam. Na scenu prisli agilni a politicki DEAD KENNEDYS, ktorych styl nazyvany hardcore punk ochromil vo svojej dobe cely svet. Ich spevak Jello Biafra brojil proti politike americkej vlady, napadal kompletne cely politicky system a nakoniec kandidoval na guvernera (bohuzial neuspesne). Aj ked sa aj v Britanii vyrojili tzv. harcore punk kapely typu DISCHARGE, MAU MAUS,G.B.H. alebo BROKEN BONES, bol to pri posluchu stale ten isty jednoduchy a efektivny punk rock. Americky hardcore zase spojil myslienku a naboj punku s hudobnymi schopnostami heavy metalu, z coho neskorvykrystalizoval styl nazvany crossover. Hrali ho kapely ako D.R.I., S.O.D., M.O.D., ale koketovali s nim aj AGNOSTIC FRONT alebo CRO MAGS. Kontinentalne rozdieli sa prejavili ako v hudbe, tak v politike. Zatial co europske formacie (zavisle na britskom trendu) sa stiehli do prijatelnych (niekedy velmi temnych) stylov ako new weve, new romance, gothic rock alebo zostali u stareho dobreho punk-rocku, ich americki kolegovia isli do maximalnych extremov. Anarchisticke punkove kapely (nazyvane crusty) nasledovali styl britskych sukmencov z CONFLICT a hudobne sa dostali az k grindcore stylu. HC skupiny, ktore zahrnovali ako punkove, tak skinheadske hnutie, sa dostali do takeho rozporu s povodnou punkovou ideou, ze medzi nimi bola maximalne nevrazivost. A to je dost mierne povedane. Zatial co zaciatkom 80. rokov spolu mohli dokopy hrat anarcho-hardcoreovy CRUCIFIX a viacmenej skinheadsky AGNOSTIC FRONT, v roku 1985 bolo toto prakticky nemozne. Neslo iba o to, ze skinheadske HC kapely podporovali robotnicke hnutie, svoju zem a razny postoj, zatial co punkove HC kapely vyzdvihovali anarchisticke idei, triednu vojnu a boj so systemom. Tu bol problem aj hudobny, kedy - povedzme si to na rovinu - na koncerty crossoverovych kapiel chodilo zmiesane publikum, teda punks, skins, metalisti a fanusikovia hardcore, a preto tiez na tychto show dochadzalo k castym roztrzkam a nasiliu. Bolo fajn, ze scena vyzerala spojena, ale realita bola uplne ina.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cherie
18. 1.januára 2012 06:18
ze sa ti to chcela kopirovat
Napíš svoj komentár