Viete si potom predstaviť koľko trápenia musel prežívať autor Malého Princa alebo iní vaši obľúbenci? Ak by také tvrdenie bolo pravdou, potom by museli mať geniálni autori priam geniálne zlomené srdce. Lenže ich bolesť sa spojila s talentom na vymýšľanie skvelých príbehov- a veľkolepé dielo, ktoré z toho vyšlo, ohúrilo svet!
A my, obyčajní ľudia, jednoduchí bloggeri...ako sa ich snažíme napodobniť! Keď nás obmotá veselá nálada i myšlienky viacerých skáču od Juraja k Matejovi, a keď potom čitateľ číta takýto blog, cíti z neho optimizmus vyskakujúci z každého slovíčka. Ale väčšinou tie najzmysluplnejšie veci vychádzajú z blogov, v ktorých má autor zlomené srdce...
Ja viem, že treba žiť s úsmevom na perách, inak nám utečie život popod prsty. Ale potom, čo si prečítate o pavúkovi, ktorý štrikoval noviny, mohli by ste očkom nahliadnuť k ľuďom so smutnými blogmi. Takých poteší každý komentár a niekde, medzi radom smutných viet, nájdete raz práve takú, ktorá vám neskôr pomôže, ak sa budete trápiť vy...
Nezahadzujte všetkých smutných ľudí do koša...pretože aj oni boli kedysi takí veselí, ako vy...
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
asylum
18. 3.marca 2008 19:01
uplne suhlasim, aj ked ja som tazko zatazena na smutne pribehy...
2
mojko take it easy and be smile..just try to do it ľúbim ťa moc veľmi..
3
Je to fakt, vtedy sa najlepšie píše, tvorí, atď.. to akoby človeka vtedy úplne kopali múzy do zadku až ma z toho modriny,akoby nestačili tie modriny od života a ľudí..a keď je človek v úplnej eufórii ppovedala by som ,že nestíha tvoriť..nechhápem ale jednoducho to nestíha..hm smútok je fajn..občas
Napíš svoj komentár