Už to bolo dávno, čo som si čítala denník zákopového vojaka. Čítala som tam o jeho láskach a činoch, aké vtedy bolo možné zaradiť do budovania vlastnej cti, avšak dnes je to číre hrdinstvo. Časť jeho života je zaznamenaná v jednej obyčajnej knihe- vo zväzku papierov, okolo ktorých bežne prechádzame, a ktoré na našich policiach zapadajú prachom. A pritom v jednej z tých kníh tlčie srdce nevyhasnutých spomienok...

Ako by bola vyzerala kniha môjho života? Bola by napínavá, neskutočne dlhá alebo plná stále rovnakých zážitkov a taká, až by čitateľa unudila k smrti? Bodaj by sa to dalo niekde zaznamenávať, všetko to, čo prežijeme. Keby sme len mali nad sebou spisovateľa, ktorý by o nás zaznamenával všetky poznatky a každú prežitú chvíľu!

Bola by kniha bezdomovca skutočne taká dotrhaná, ako je on sám? Alebo by skončila nakoniec ešte hrubšia a napínavejšia, než zväzky bohatých ľudí? Osobne by som radšej čítala o ľuďoch, ktorí prichádzali o všetko a aj tak nestratili vieru, alebo knihu s tragickým koncom, než prechádzala očami po kapitolách ľudí na výslní, akým len šťastie prialo.

...Veď knižný hrdina je len málokedy dokonalý...

A ako ľahko by sme si potom vytvárali obraz o človeku! Ako jednoducho by sa nám vyhýbalo zlým ľuďom...! A ako ľahšie by sa nám učilo na chybách iných ľudí, keby sme si o tom prv mohli prečítať!

Len škoda, že knihy sa píšu a filmy nakrúcajú o ľuďoch, ktorí už umreli alebo sa k tomu blížia...

...Možno sa aj ja raz dočkám svojej knihy...

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
pruneen  9. 3. 2008 22:48
Tak to si povedala vážne pekne...ale máš 100% pravdu. Veci sa stále menia a ja by som bola rada, keby niektoré nezapadli prachom. Dnes majú ľudia iné priority a pre niektorých sú už knihy stratou času. Podľa mňa je v knihách viac, než dokážu dať do filmu... Ale tiež som už rozmýšľala nad tým, či nám niekto dokumentuje život...a či nám ho potom niekto ukáže keď bude po všetkom...alebo či pred koncom budeme mať pocit, že sme ho prežili správne a nič neľutujeme...
 fotka
dreamagall  9. 3. 2008 23:21
pekný blog, aj ja chcem mať svoju knihu...
 fotka
neway  10. 3. 2008 13:49
súhlasím, veľmi dobrý blog, páči
 fotka
mujarca  13. 3. 2008 21:52
jo presne o tom menení sa sa stále ropzrávame..je to zvláštné a divné a neviemaké ešte proste že niektoré veci proste niekedy sú a zrazu ani neviem kedy proste nie sú,skončia,len tak..na niektoré sa zabudne na iné zas nie..sranda,kebyže som tak mohla teraz si spätne prečítať niektoré veci z môjho života..alebo nášho,peťuš...sila
 fotka
benci  22. 3. 2008 18:23
prečo vždy keď si čítam akýkoľvek tvoj blog, pozerám tvoje fotky a profil, zasiahne ma nesmierna melancholická nálada blížiaca sa k depke spojenej s nostalgiou? veľmi pekne si to napísala.
Napíš svoj komentár