Jedného dňa však vrabček urobil osudnú chybu. Na okienku v jednom z domoch namrvil chlapec omrvinky z chleba a vtáča tam bez strachu priletelo. Zobkalo si, zobkalo, keď ho tu chlapec chytil mocne do ruky a zavrel ho do klietky. Zvieratko už viac nebolo slobodné...
Prvé dni však bolo šťastné. Chlapec ho kŕmil, hľadel naňho, rozprával sa s ním...lepšie mu ani byť nemohlo, pretože mal ako jediný vrabec na svete ľudského kamaráta. A on na chlapca čvirikal, poskakoval v klietke a pochutnával si na výživnej strave. Lenže ako to býva, pomaly chlapca omrzel...začal sa mu zdať byť všedný, obyčajný a kamarát z vedľajšej ulice mal navyše nového malého psa, ktorý bol omnoho zaujímavejší než také biedne vtáča.
Nič však vrabčekovi nepovedal...keď už týždeň na svojho vrabčeka ani nepozrel, ten sa utápal v žiali a v chuti po slobode. Bodaj by toho človeka nestretol! Teraz, keď si naňho navykol, pocítil ako to bolí, ak má niekoho skutočne rád. A ako to bolí, ak vám druhý nepovie, no dá vám jasne najavo, že vás už rád nemá...
Vrabček otupel za mrežami klietky a až ho chlapec vypustil von, už nikdy viac nezačvirikal...ale naivne si sadal na okná iných domov, či náhodou tam nebude chlapec, ktorý mu obnoví vieru v lásku.
Obnoví ju niekto iný, či neobnoví? Ktovie...avšak v srdci malého vtáčatká navždy ostane ten prvý, ktorý ho tak bezcenne zlomil na kúsky a srdce vrabca tak už nebude biť, ako bilo kedysi.
škoda...láska je krutá
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
saddath
18. 3.marca 2008 18:47
pekne napísané
3
koľko strašne veľa je skrytého v tomto jednoduchom texte..tak veľa sa dá nájsť skrytého..tak moc.. nový pes.. chlapec od vedľa.. sloboda..šťastie..žiaľ..všetko.. moja moc ťa ľúbim.. be smile
Napíš svoj komentár