Vrana

Zakrákala vrana na vŕšku,
Že ako vrabec je nesmelá,
Zakrákala vrana na vŕšku,
Je to krv, čo jej v žilách vyviera?

A každý, kto ju zbadal, ticho sa posmieval...
Škaredšie stvorenie na svete vraj niet,
Pritom ako na nich hľadí, tá vrana ,,škaredá“
Myslí si,, aha, akých nepekných ľudí je plný svet.“

((Krása je ako rozkošný oblak na nebi,
Raz taká, inokedy onaká.
Nemožno ju hľadať len v tom, čo sa zabelí
Pretože nie len biele oblaky nad hlavami si obloha zmráka.)

Aj vrany! Vraj ich treba vystrieľať!
Len bordelu sú schopné tieto špinavé tvory!
Pritom môžu nám zvieratá povedať,
Že to MY sme tí, čo im vyrezali stromy?

A vrany, také tajomné!
Kúsky noci, čo tu ostali cez deň!
Smejú sa nám v húfoch na strome:
,,Keď chcete, v poriadku, vystrieľajte si rána sen.“

,,No potom sa nedivte,
Ak nastane noc a budú v nej biele diery.
To budeme my, vrany zabité,
Ktoré nebudú tam, kde byť cez noc smeli.

Potom sa nedivte, vy ľudia bez vkusu,
Že na zemi vzniknú čierne jamy,
A že keď vám priateľ dá božtek na pusu,
Nebudete si v tej noci istý, či čistá láska sa vo vás marí.“

Nekrákala vrana na vŕšku,
A mesiac nevedel, či už je deň.
Nezakráka nám viac pri ušku,
Čierne mŕtve telo ostalo po nej len.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu