"Ideme domov..."zahlásila Dadcn ktorá išla po jeho boku.Všetci sa okamžite zišli , Kubo zavrel garáž a vybrali sme sa na zastávku , kde sme čakali na 17-tku.Ako sme tak nastúpili Tomiho posadili na najbližšie miesto a ja som sa oprela o tyčku vzdialenú od neho asi pol metra, čiže som prakticky pri ňom stála.Slzy sa mi znova tlačili do očí pri tom , ako som videla jeho utrápený pohľad upriamený na zem.Musela som sa otočiť smerom k Lejkovi a Dadcn , ktorý narozdiel od nás ostatných sedeli úplne v zadu.Odrazu som pocítila niečiu ruku mojom na ramene.
"Poď k nám."povedal Mišo z ktorého tiahlo na par metrov.
"Mne je tu dobre.Rada stojím.Nechaj ma tu ..."odpovedala som len tak tak , so slzami v očiach.
"Nenechám ťa tu samú...Prosím poď si so mnou sadnúť."hodil na mňa "psie oči" spoza dlhej ofiny.Nemohla som odmietnuť tým očiam.Chytil ma spoza chrbát a viedol ma k dvom prázdnym miestam v autobudse.Keď sme sa posadili , tak som si uvedomila , že mám výhľad presne na Tomiho, ktorý si obijímal nohy a ktorému cez vlasy nebolo idieť nič iné ako zčervenané líca od sĺz.Znova sa mi spustili slzy.Mišo si uvedomil , čo ma tak rozhodilo a zboku ma objal a pošepkal mi , že všetko bude dobré.
Ja a Dadcn sme vystupovali najskôr.Hneď ako sme vytstúpili tak na mňa Dadcn spustila plno otázok.
"Ty si vraj .. plakala ?? prečo preboha ? "zatvárila sa dosť udivene , keďže ja som jedna z osôb , ktorú nikto nikdy nevidel so slzami v očiach.Vždy som bola za necitlivé hovädo.
"Nechajme to tak .. áno ?...prosím ťa..."utrela som si roztečené oči aby na mňe mama nezbadala , že som plakala.
"No , tak ako myslíš."mlčky som pokračovala až domov.
Hneď ako som prišla , zapla som si počítač a pustila Nirvanu , ako vždy keď moja nálada nedosahovala ani bod mrazu.Ale tentoraz to bolo celkom iné.Vživote sa mi nestalo , žeby som kôli niekomu takto plakala.Nikdy som necítila takú bolesť , ako dnes.Mala som strašný pocit aj potom , ako som prišla domov.Celú noc som nespala a myslela len ne neho.Nevedela som , či je v poriadku , ako sa má , či sa niečo nestalo.Nedalo mi to spať.
Keď som ráno prišla znova na počítač, z ničoho nič mi len na obrazovke zablikala žltá obálka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár