No po včerajšku si na prvom mieste a predpokladám na jedinom, v tom, ako často to budem komu hovoriť... Si chorý, si nepríčetný. Niečo by si mal so sebou robiť.. No aj tak, aj keby si sa vyliečil, už nikdy mi to neodčiní to, čo si urobil...
Odvliekol si ju, bez toho aby sme niečo vedeli, aby si niečo povedal... V zápätí dostanem telefonát s varovaním, nech ju strážim a dávam na ňu pozor.. no márne, nestihla som to.. ty si ju odvliekol a zabil.. dokopal alebo dobil? ci len tak ju nechal hluchu a slepu v horach? Čo si Ty za človeka? Zunovala sa ti a tak si sa jej zbavil? Ale ona nebola TVOJA! Takto sa pozbavuješ aj nás, keď sa Ti bude chciet a nebudeš mať už náladu ani na nás? Čo urobíš s mojou sestrou a mojím synovcom, keď Ti budú protirečiť? Čo spravíš s nimi? Zabiješ aj ich? Nie, Ty sa bojíš zákona, neurobíš to len preto, no nie preto, že by Ti to nedovolovalo srdce, alebo ľudskosť.. o nie.. Ty nie si človek.. Genetika je hnusná, tá nepustí.. Si blázon. Pomätený, šialený.. Nedokážem sa na Teba ani pozerať a to spolu žijeme vo vlastnom dome. Dúfam, že potom, ako si vynadal môjmu otcovi do nespchopákov a hovien sa odtiaľto poberieš kade ľahšie a to čo najskôr.. No predtým sa mi asi znova budeš vyhrážať že ma hodíš zo schodov ak Ťa ešte raz zobudím, alebo mi povieš nejaké pekné slová, aká som chudera, ktorá Ti nikdy nič nedokáže.
Máš pravdu ale, nedokážem Ti pomôcť. Ty si nedokážeš pomôcť už ani sám.. klesol si na úplne dno a vyčítal si to nám zo slovami, že to čo si, z Teba spravili ľudia. Takže si si to priznal..
Nikdy nezabudnem na tie oči keď a výraz.. Ale nikdy ich už nechcem vidieť. v žiadnej situácii.
Vypadni z môjho života...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár