Asi znie to laicky, no chcem Ťa v sebe vnímať.
Vnímať a to doslova, ako zmyslom vôňu ruže
Už nikdy nechcem odznova, padnúť do kaluže.
To potom ťažko sa vstáva a pokračuje ďalej,
Často sa to nedá, musíš hľadať nádej.
No Ty si nie len nádej, si moje všetko,
A viem že v našej láske mladej, ide to, Zlatko.
Keby však niet Teba, keby nie si takýto,
Neprežívali by sme spolu pokus toľkýto,
Ani nevieš, aký úžasný človek si,
Takého priať hocktorá žena môže si.
No práve ja životom obdarovaná bola som,
Svoje šťastie pri Tebe prežívam s úžasom.
A Teba si ja zaslúžim? Ktovie.
Povieš mi ?„Po Tebe túžim“, kto mi odpovie?
Keby som peniaze za každú vec, ktorú na Tebe milujem dostala,
Dnes som boháčkou v dedine Matejovec a moja spokojnosť by narastala.
Nemysli si však prosím, že kvôli peniazom to spomínam,
Dôvodom je, že oznámiť Ti musím, s akou radosťou usínam.
S radosťou že takého úžasného chlapa mám,
Ktorý nie len že nádherný je, ale i veľký gurmán,
So mnou a pivom naraz šťastný je,
Čo je vidieť na prvý pohľad, bejbe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár