Dodikee: Vtedy, teraz a potom 3 - "Panebože, čo to máš so sebou?"

"Si veľmi pekná a inteligentná, ale predsa, máš len 15 rokov a ja som už dospelý muž. Hľadám trvalý vzťah no s Tebou to nemá význam. Napríklad však taká Tvoja sestra, to je 18 ročná žena a vie čo chce.." - Povedal pri jednom z našich prvých dlhých rozhovorov, prakticky deň po tom, ako ma začal zvádzať na chate (nie čete), na ktorú som ho zavolala. Vtedy som si prakticky neuvedomovala, čo za človeka môže vypustiť takúto vetu z úst no s odstupom času premýšľam nad tým, prečo som ho vôbec stretla a prečo som sa s ním začala viac zapodievať.
"Ja urobím čo len chceš, veď si super chalan, inteligentný, aspoň to so mnou vyskúšaj, ak to nepôjde, tak to nepôjde." - Začala som sa mu azda prvýkrát vnucovať, úplne oddane a ako som si vtedy myslela - zamilovane. Teraz, keď som už zistila, čo to láska je, môžem povedať, že to bolo iba namotane.
"Presne o to ide, ja nechcem mať babu na pár týždňov alebo mesiacov, ale na celý život a..."
".... uvidíš že nám to bude klapať, ja sa budem snažiť.." - Skočila som mu do reči.
" Ty si veľmi často preč a to nie si ešte ani zrelá, čo bude keď dospeješ?" - Začal na mňa veľmi psychologicky ako to on vedel a ja hus som sa ním vždy nechala presvedčiť, že to, čo on hovorí je to najlepšie a najpravdivejšie. Začala som vtedy prvýkrát premýšľať, že dokážem zmeniť svoj život. Kvôli nemu...? Ach, chyba...
"Veď môžeš chodiť so mnou, môžem to trocha obmedziť." (počiatočná chyba - moja rada: NIKDY neustupujte od svojich koníčkov kvôli niekomu, koho nepoznáte, s kým len začínate, alebo kto za to nestojí, lebo potom bude dotyčný na koni, bude vedieť že pre neho spravíte všetko, čo vám nepriamo prikáže, pretože vy viete, že ak to urobíte po svojom, nevyhnete sa dlhočíznej hádke.)

Čím viac premýšľam nad svojím bývalým vzťahom, tým viac sa uistujem, že som nebola len sprostá, ale kompletne šľahnutá. Veď už na začiatku zo mňa robil úplnú handru, nepriamo ma nútil vtierať sa mu a bojovať o neho. Ja som to aj urobila, keby za to však aspoň stál, nemusela by som si teraz vyčítať, že som ho krava niekoľko mesiacov prosila aby bol so mnou. A ako vidíte, nemal záujem len o mňa ale aj o moju staršiu sestru. Áno, ona je veľmi pekná a pre neho bola určite aj viac atraktívnejšia. Vysoká, štíhla, veľké prsia, krásna postava, pekná tvárička... No už vtedy som sa začala sama pred sebou zhadzovať, nenávidieť sa. Mne bolo jasné že nad sestrou neuvažuje len kvôli veku ale aj kvôli prestíži, koho bude po svojom boku mať, v jeho prípade, vlastniť.
No 12.12. 2008 sme spolu začali....

"Panebože, čo to máš so sebou?" - Povedal mu Zelo pozerajúc do auta na mňa. Neviem, či to urobil naschvál aby som ho počula a trápila sa, alebo bol chudák tak blbý,
že si myslel že som hluchá, alebo že sú dvere na aute zvukotesné, či nepochopím, že to myslel na mňa. V každom prípade bola najpodstatnejšia reakcia Peťa, ktorú si opäť uvedomujem takmer 3 roky po tom..
"Hm no vidíš.. " - A smiech...Nie taký, ktorý by naznačoval že mu to nie je príjemné. Skôr taký od srdca, očividne sa na tom bavil. Nestalo sa to len so Zolom, no teraz ma to nebolí, vtedy som si to neuvedomovala - nepripúšťala, takže môžem šťastne prehlásiť, že som sa nad touto situáciou veľmi nezamýšľala, ani kvôli nej veľmi netrpela.

Samozrejme. Ked si so mnou začínal, povedal mi, že nevie, či chce 15 ročné dievča, dieťa. On mal vtedy 19. Bol pán, patril mu svet. Ja som skôr toho názoru, že žil a azda doteraz žije v akomsi pomykove, ktorý mu cloní v pravom výhľade na svet. A žiaľ, musím skonštatovať, patrila som k nemu. Taktiež som si myslela, že to, čo prežívam, je láska, je niečo, čo budem cítiť do konca života a že sa to nikdy neskončí. Musím uznať, že teraz, keď nad tým opäť premýšľam, som šťastná, že som sa mýlila a že som späť v realite. Ktorú beriem ale asi z pesimistickejšej strany ako predtým. Vtedy som brala všetko za dobré, aj keď to v skutočnosti opravdu nebolo. Dnes je pre mňa všetko horšie ako v reále naozaj je a mnohé zlé situácie si privolávam sama. Ale zase - je krásne byť milo prekvapeným, keď čakáte horšie, no ak očakávate dobré, viac dobrého sa k vám aj dostane. Ale to zlé si ťažko pripúšťate a ťažko sa s tým zmierujete (Teoreticky to ovládam, len prax je na tom troška horšie, škoda. To by som sa ešte mohla naučiť..)

Ale situácie, kvôli ktorým som sa trápila, preplakala more sĺz ešte len prišli. Dlho aj nie potom, ako sa mu kamaráti vysmievali, že chodí so mnou...

Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Vtedy, teraz a potom 3 - "Panebože, čo to máš so sebou?"

3 komenty k blogu

Horúce!