Dnes, či včera ? Kamarátka sa mi zverila že hľadá šťastie. Šťastie je sprostosť, povedal som jej. Šťastie neexistuje. A čo je vlastne šťastie, a čo k nemu potrebujeme? Receptov je mnoho.
Kráska márne dúfala že pod závojom jej tela bude niekto hľadať dušu ktorá potrebuje objať, pohladiť. Znechutená rečami ktoré sa týkajú jej výzoru, cíti sa prázdna. Zbytočne si myslíme že šťastie si môžme kúpiť a že naň potrebujeme nejakú príčinu. Tešíš sa z nového auta? Ona sa vie tešiť z toho že svieti slnko. Krásny nepomer. Závidím ľudom čo sa vedia tešiť z maličkostí, áno z tých vecí ktoré skutočne stoja zato. Závidím im, tak moc ich zato nenávidím a preto naprávam si kravatu a idem ďalej.
Všimol so si že v ľuďoch hľadáš lásku. Nechutný filantrop. Akoby si nevedela čo tí ľudia robia, so mnou, s tebou, sami zo sebou. Miloval som všetky svoje bývalé, milujem aj teba ? Láska je krásny cit. Avšak nový seriál pokazí náš vzťah, lebo romantika pre mňa nepatrí do smetí, necítim potrebu byť cool. Vieš, keď ja nemám zlé vlastnosti, lebo mŕtvy nespievajú a ja už tiež zatváram oči. Neboj to nič, ja len napravím si kravatu, a idem zas ďalej.
Krásny cit, áno, je to krásny cit tá láska, ten kokteil ktorý si vždy namiešame sami podľa predstáv za ktorými utekáme. Dnes cítil som ju. Cítil som lásku, ležal som na posteli a splýval som so sólom virtuóza. Myšlienky ladili k tónom, a zimomriavky mi bubnovali po chrbte ako sa stairway to heaven blížil ku koncu. Príde mi to zvláštne tieto pocity lásky. Kedysi, myslel som že láska patrí ľuďom. Ktovie prečo potom cítim z ľudí taký chlad, túlajú sa v temnotách svojich duší a svetu ukazujú úsmev ktorý cvičili si pred zrkadlom. Zmetený som z týchto ľudí, možno preto cítim tú krásu pri pesničkách, a pri iných, často nepochopiteľnejších situáciách. Nie nebudem o nich hovoriť, aj ja potrebujem svoju masku ktorú nasadenú mám vždy keď som s vami. A keď príde búrka, rád ju nachvíľu zložím, nech mi dážď a blesky zmyjú z hlavy pocit viny a osamenia. A takto celý mokrý, nasadím si kravatu a idem ďalej.
Lebo vás nenávidím. Nenávidím vás, ale žiť bez vás nedokážem, kvôli tomu istému za čo vás nenávidím. Sám nechápem, ako môžem mať rád a súčasne neznášať to isté a preto neberte to nikdy osobne, tak isto ako zbožňujem svojich priateľov a súčasne mi na nich nezáleží. Som zmetený a strácam sa v hmlách keď si uvedomím že toto sú moji najlepší priatelia, a čokoľvek by sa im stalo, napravím si kravatu a pôjdem ďalej

 Úvaha
Komentuj
 fotka
lafoncepansy  2. 5. 2009 20:57
starway to heaven

inak, je to krásne
Napíš svoj komentár