Idem na WC

Povedal som a rýchlo som sa pobral od stola ... a dokonca, áno zamieril som naozaj k toaletám. Otvoril som dvere zavrel za sebou a usmial sa od ucha k uchu .. prečo ? hmm to fakt neviem , nechcelo sa mi ísť na záchod ..teda chcelo ale nepotreboval som uspokojiť svoje vylučovacie potreby .. .proste som chcel byť chvíľu preč ... často chcem ísť niekam preč ... niekedy len kúsok ... ale častejšie úplne úplne ďaleko preč ..

Neviem z akého popudu som si to tam celé prezrel ... aj do koša som sa pozrel .... cítil som sa ako v klietke ... nie uväznený ale ochránený ..... po čase obdivovania nového vynálezu a to sieťky na pisoároch aby tam nikto nevhadzoval bordel, som skontroloval umývadlo nad ktorým tak srdcervúco chýbalo zrkadlo .. po nejakom čase som sa spamätal ... spláchol som prázdny záchod umyl som si už umyté ruky pričom som si už druhý krát ošpliechal gate vodou takže som už fakt vyzeral že neudržím moč.... ruky som si usušil na takom tom ventilátore s horúcim vzduchom ktorý bol nejak naklonený takže keď som dal preč ruky fúkalo mi to rovno do rozkroku ... čo vám poviem ... nebolo to nepríjemné .... zamyslel som sa nad tým koľko ľudí tú bolo o 5 minút dlhšie a nechali si fúkat na gule ... napadlo ma že si môžem aspoň usušiť tie gate.

Keď som sa vrátil stôl už bol poloprázdny ... zas niektorý ľudia odchádzajú skôr ako prišli ... aspoň sa mi bude dať dýchať ... dúfam ... zbytočne som dúfal ... ledva som si objednal pivo už mi bolo zase divne ... pozeral som do pol litra ktoré sa nie a nie minúť ...
nejako sa zdvihla aj druhá polovica a ostal som tam sám s kamarátkou ... rozprávali sme sa o veciach o ktorých sa rád rozprávam .. o veciach na ktorých podla mňa skutočne záleží .... ale nejak som stále nebol prítomný ... dokonca som sa na ňu ani nepozeral ... stále som blúdil očami .. sledoval som ľudí ktorý sa mihali okolo ... díval som sa na obal ich vlastných vesmírov a vnímania ... nič pekné napohľad ... vidieť len pohyb mravcov v bludisku s jemnou sieťou myšlienok v ktorých sa zamotávajú a každú chvíľu menia smer aj fiktívny cieľ ktorý nedočká sa naplnenia..... sledoval som ako sa prehupujú z jednej nohy na druhú .. ako sa vzďaľujú .. aby mi dali na chvíľu pokoj a tým možnosť pozrieť sa kamarátke aspoň na chvíľku do očí aby vedela že ju vnímam ... a vlastne ... vnímam ju ? ? ... noo ...dá sa, mohlo byť aj horšie

Keď mám dobrú náladu ... zvyknem si pustiť dobrú hudbu a čarujem ... a nepotrebujem nato ani latinské slová ani ošklbanú haluz ... predstavivosťou prirábam ľudom ďalšie hlavy ... dávam im krídla trhám končatiny stromom dávam višňovú vôňu a vetru dávam chuť čokolády ( samozrejme s orieškami ) .... dobrú náladu mám už keď si na toto všetko spomeniem a tak som si nejako svojpomocne zachránil deň .. ani neviem ako som sa ocitol za rohom ... už sám ... na ceste domov .... keď pretvárate realitu čas ide strašne rýchlo ... ulica ktorou kráčam skoro denne je silou predstavivosti vykladaná zlatom, sladkosťami, či ľudskými kosťami ... podľa nálady .... je to ako droga .. má svoje zápory .... čím dlhšie ... čím častejšie žijete vo vlastnej realite .. zmrštenej či stlačenej ... prípadne roztiahnutej ... čím dlhšie je ohýbam vzďaľujem sa celému svetu .. aj keď často nieje mi vôbec blízky .. akosi nechutne ho potrebujem ... už len aby som sa najedol .... nechutné závislosti ... ale z jedla je aspoň pôžitok ... taký vzduch .... ten ma často rozčuľuje .....

Takto rozpoltený schúlim sa za dverami ... s rukami medzi kolenami a snažím sa dotknúť materiálnej podlahy bez potreby dávať jej nové vlastnosti ... niekedy by som s nou rád zrástol ... vyriešili by sa tým, mnohé problémy ... mohol by som žiť len v myšlienkach .. nezávislí od materiálnych závislostí ... bol by som súčasne preč blízko aj ďaleko ..... len by mi chýbal skutočný ľudský dotyk .. síce neviem čo si o nom mám myslieť.... ale človek si zvykne ... na všetko

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
orfea2  29. 8. 2009 22:12
ale zo vzduchu je pôžitok. zavrieť oči a splynúť s ním, to je pôžitok. byť vdychovaný tisíckami tiel, byť rozptýlený nad celou tou čarovnou krajinou, počúvať všetky rozhovory živých aj neživých tvorov a pritom ich mať totálne na háku, hrať sa s vlasmi ľudí, meniť rýchlosť či smer, to JE pôžitok.

raz splynúť so vzduchom..to by ma asi zabilo. ale bola by to dokonalá smrť.

lepšie ako rozplývať sa nad chuťou jedla.



ale dojal si ma moc pjekný blog
 fotka
titusik  30. 8. 2009 12:22
krásne, také s chuťou
 fotka
majuri  18. 9. 2009 21:35
aj ked zboznujem skor tvoje myslienkove chaosy,,zboznujnujem aj toto,,mam pocit ze z vsetkeho, ta citim,,pocujem,,to sa mi paci
Napíš svoj komentár