dovial piesok
dovial mi úsmev
čo ma štípe na perách
obúvam sa
cítim ten piesok
šteklí ma na nohách
a núti ich
pobehnúť
nebránim sa
nechajme telo
vyblbnúť
chytil ma nepokoj
nespoznávam vlastný dvor
zistil som že neviem
čo je to domov
cítim volanie vôní
ľudí
čo cítia
majú radi
cítim volanie ich paží
objatí
cítim na tvári dych
a viem že sa stratí
je čas zbaliť sa
vyraziť
s akousi nevyspatou ľahkosťou
vkročím do vody
omočím v nej svoje spomienky
a nechám ích rásť
cez moje telo, cez kohlík
dožičím si
vôňu volnosti
záchvevy vĺn
tancujú so mnou
som priatel chalúh
morských víl
a výnimočne
to nieje liekmi od bolesti
naložím sa do plytkého člnu
už zase unikám
neveľmi rýchlo
a rozhodne nie šikovne
nedá sa povedať že vynikám
no napriek tomu sa vzdalujem
a každým záberom
sa cítim lepšie a lepšie
napnúť plachtu tak poletím
uvidím
zatial sa tejto možnosti nebránim
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
23. 1.januára 2013 17:54
pes, ktorého neradno viazať na reťaz.
Napíš svoj komentár