Prebudil som sa v prostriedku noci Z dôvodu ktorý je mi neznámi Po tme nahmatal som okno a otvoril po dúškoch napil som sa noci ktorá pomaly prebúdza moje zmysli vánkom ma hladí po hrudi prechádza pomedzi prsty dobré ráno praje zúfalcovi tmavá šelma číhajúc na svoju korisť ako dobrovoľne odovzdaný závislosti idem si pre svoju dávku potrebujem ... tak moc potrebujem načahujem sa po svojej tme bosý tápem po chodbe až otvorím balkónové dvere vylial som svoju schránku na dlažbu bez pohnutia, len žmurkajúc pozorujem oblohu a vydychujem pocity ochromenia z pocitov osamenia spoločnosť mi robia iba hviezdy aj tie sa mi dnes nejak vzďaľujú pýtam sa prečo tu už niesi ? prečo necítim vlastnú prítomnosť? Tak moc ťa prosím, ... zabudni Zabudni ak môžeš ak to dokážeš Ak si ochotný Neznásilňuj vlastné myšlienky Len ži .. proste ži .. dýchaj Nemusíš maľovať portréty Prosím zachráň sa Aj keď nemalo to takto skončiť Nemohol a nemôžem ti sľúbiť Niesi výnimočný Už ani neviem čo chcem Len si tak tápem Často s úsmevom a hravo Častejšie meravo Krčím sa a chladnem Keď nie šťastný tak aspoň nie prázdny Možno zdá sa že vädnem Možno naopak rastiem Život je zvláštny Báseň 11 0 0 0 0 Komentuj