Za krokom len ďalší krok, palec hore, ako volanie o pomoc. Palec hore, ako spomienka na dobrú noc. Páska na ruke ako dôkazový materiál, mal som sa dobre, to si snáď ešte pamätám. Bolo to zúrivé volanie o pomoc, prešla polnoc, čipsy zašlapané do koberca. Malá búda a v nej veľké srdcia, zvieratá čo k sebe sa túlia a prichádza na nich noc. Alkohol opíja zreničky, opíja myšky a chrobáky čo pod nami čakajú na svoj čas. Prikrčený potichúčky sledujú ako ubúda z nás. Sledujú ako nás zabíja citový mráz. Sleduj ma, sleduj ma vidíš ma smiať sa a počuješ plač. Vlnia sa steny a tvoja kože precitá, vníma namiesto teba, preciťuje okamžiky, chveje sa. Ako dážď v letnej búrke ma tvoja ruka prebúdza.
Čím ďalej je to ťažšie. Svojpomocne prebudiť sa zo života a vychutnať si úžas. Vychutnať si zabitý čas. Sfúknuť produktivitu z púpavy a nechať ju zabávať nás.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
phantasia
16. 2.febuára 2013 18:35
ešteže je plná lúka púpav na fúkanie. aj dnes som robila anjela a trieštila sneh a pocity
2
Okrem toho, že berieš život ako samozrejmosť, mal by ťa niekto zľahka preplieskať. To ako v dobrom, bratu.
Napíš svoj komentár