ostane len púšť a tma, ostane len ona, ktorá dokáže objať ako prvá, je ako samota ibaže bozkáva naše plné brušká, nečaká nás otrava,
oslík, cestou sa trmáca, dáva nám pocit zapojenia do niečoho čo nás prerastá,
úteky ktoré nás prezradia, ukazujeme na seba prstami ktoré sme si navzájom držali keď sme bojovali za odlišné ideály, ukazujeme na seba a nechávame sa odhaliť, nechceli sme to pochopiť, stačilo sa pritúliť a pohladiť, no ostali sme blúdiť, nechaný napospas vílam a noci, a je to len náhoda že nás prichýlili a dojali, a možno sme aj my niečim čarovní
cítim niečo ako chvenie života, ako pohľad človeka, z ktorého naším úsilím život už odchádza, dych človeka ktorého premohla šelma ktorá nie je hladná
sme plný emočného bahna, citová ľudská stonožka, počúvam už druhý krát to čo som ti už raz povedal, nejak sa nám to zamotáva...
hmota ktorá nás tvorila prestáva byť zaujímavá ... prepáčte musím už ísť, nebavím sa, možno som menej ako vy, možno ma to už vôbec netrápi, nebaví, nechcem byť zlý, pomlčím, vzdialim sa, pridám do kroku, za prvou zákrutou si pobehnem aj poskočím. zase na úteku, zase slobodný.... zase živý aj keď idiot slaboch a niekto podobný ....
som na koni, za jazdy mu vymýšľam prezývky, za jazdy ktorú nemusíme prežiť, natiahni ruku, môžme sa o to nič podeliť, vysadni a uvidíme či dá sa nám nenechať sa chytiť a oslepiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár