Spálené srdcia utopencov

Vidím len tvoju tvár, tvoju nádhernú tvár. Ruky omýva mi voda. Delí nás len jej hladina. Naše tváre sú od seba tak blízko ako keď mával som chuť dať ti pusu, keď lietali sme spolu a nízko. Ale delí nás hladina vody, drobné vlnky dávajú tvojej tvári nezvyčajné tvary. A ti sa topíš, v mojej vani, ústa ti krivý tá vzdialenosť medzi našimi perami a samozrejme nedostatok vzduchu.
A moje ruky, obopínajú tvoj krk neláskavým spôsobom, tak neláskavým ako vie byť láska. Ako chladnúca láska, chladnúca voda v mojej vani. Mám ťa rád nemysli si že nie, a práva preto ťa topím, lebo ti neviem povedať nie. A tak sa stále pozeráš cez hladinu vody na moju tvár, ktorá nevie ti ublížiť, a tak ti ubližuje ešte viac. Topím ťa so slzami v očiach, sledujem ako lipneš na mojich slovách. A v tvojich vodnatých očiach pod vodou vidím hrôzu, nie z nedostatku vzduchu, ale z môjho odchodu. Zvieraš mi ruky, nie však preto aby som ťa pustil, možno by som chcel, ale nechceš ty. Tvoje planúce srdce ktoré vidieť ti z očí, ma ničí. Bičuje moju bytosť viac ako pohľad na ruky ktoré mi držíš na svojom živote. Nedokážem byť veľkým vedrom vody. A tak sa prizerám, hasím plameň života, v kávovej lyžičke.

 Skutočný príbeh

14 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu