Postavil sa žralok na hlavu
Aby videl životu pod sukňu
Zlomenou rukou
Kradol ti zo srdca
Podpisi veriteľov
S pocitom uspokojenia
Pálil oheň tvoje sľuby
Skôr než dočkali sa naplnenia
A preto vždy smial sa
A skákal do studenej vody
Aj keď presviedčal ťa
Že topiť sa bojí
Tá rezná rana pýta si tvoju soľ
Tak posoľ a pritúľ sa bližšie
Naše telá či duše žiadajú si splynutie ?
A besnenie žalúdka doženie ťa na záchod
Napriek tomu
že z postele si prednes urobila hrob
v ktorom dusíš našu lásku
ktorú nazvala si nenávisťou
v ktorej topíš žraloka
si hlúpa, tak krásne hlúpa
dvere si zatvorila
a za múrom plačeš
a snažíš sa zabudnúť
a nevidíš že aj za tým múrom
ako vo výklade stojíš
a otočiť sa bojíš
a žralok ostal aj tak utopený v jazere
žmurká na teba mŕtvym okom
aby ti pripomenul tvoje či jeho stratenie
veď aj napriek poznaniu
hojdáme v náručí naše ilúzie
miznúce v nenávratne
a ono je to aj tak všetko jednoduchšie
ako sa nám teraz zdá
nespokojnosť je jediná vlastnosť
skutočne ľudská, ...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ivik11
11. 5.mája 2009 22:33
tie dve posledne slohy ma dostali. jak z mojej hlavy
Napíš svoj komentár