Tak teda po jednej takejto hádke medzi rodičmi a synom dostal syn zákaz vychádzať zo svojej izby. Tam začal, plný hnevu, uvažovať nad tým aké má možnosti ďalej existovať. Môže zanechať školu (vysokú) a ísť robiť za pár tisíc mesačne. S kamarátkou pôžičku, makať ako šrób. Alebo …alebo to tu vydrží, pokúsi sa ovládať a nedávať najavo svoj názor .. veď len dva roky. Nájsť si prácu s ktorou sa dá existovať a nájsť si vlastné bývanie. Uvedomil si ako veľmi záleží od rodičov .. že mu v sekunde môžu premeniť život na účty, dlhy a pot. Pripadal si spútaný ako pes v záhrade čakajúci na denný prídel žrádla, prípadne kým dostanú páni chuť ho vyvenčiť .
Vo svojom hľadaní rovnováhy, hľadal protipól a zistil že nielen že jeho deti budú tak isto závislé od jeho rozhodnutí a nálad, ale dokonce aj jeho rodičia, budú, možno už onedlho závyslí od neho, možno nie finančtne … ale ako sa cítia rodičia keď sa ich deti odcudzia ? Ako sa cítia jeho rodičia keď sa im pomaly ale jasne ich syn vzdaluje ? ? Možno to ešte nevedia, ak nie, tak určite budú. Predstavil si že by využil ponuku kamaráta a išiel by robiť do Anglicka, potom by tam pritiahol aj brata. Bol zvedavý ako by bolo rodičom keby ich tu nechali samích. Bolo to trochu zvrátené, najmä to, že mu táto predstava spravila akúsi radosť a uvolnila jeho napäté nervy z pomaly vyprchávajúceho návalu adrenalínu spôsobeného hádkou.
Predstavil si ako sa vzchopí a začne si žiť za vlastné. Nechal sa unášať predstavou kým nezašiel k zvláštnej bariére ktorá mu nedovolila ísť ďalej bez nejakej odpovede. Rodina, už ako malý vedel že chce mať rodinu, vedel že chce deti…. A teraz si už nieje istý či naozaj…keď si predstavý že na svojom ťažko vybudovanom kúsku vlastného sveta má živiť simbionta ktorý bude možno ešte nevďačnejší ako on. Táto predstava sa mu hnusí. A potom si uvedomil, že napriek tomu, deti chce, lebo deti sú nielen budúcnosť (o tú sa môžu postarať aj iný)… deti sú život… často to videl aj na vlastných rodičoch že akoby istou svojou časťou žijú aj jeho životom, že skutočné odpustenie sa týka len detí a ich rodičov.
Keď trest vyprchal s návalom nezmyselného hnevu, ešte v ten deň, sadol si k mame o čosi bližšie ako obvykle.
Možno si to o týždeň po inej hádke rozmyslel, ale snaha sa cení………
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nezávislosť, tak veľmi cchená, tak ťažko vybudovaná...ale nie nemožná, to je na tom úľava