Nenavidim moje basne, totizto nikdy niesu stastne. Trepem v nich len sprostosti, co napadnu ma v blbosti. Mali by byt na slavu, ale pridu mi jak na hlavu. Pointu v nich najdes tazko, aj ked pisali sa az privelmi lahko. V mojej mysli drieme bestia a skazu mi vsetci vestia. Miesto rady stale vrestia, nic a nikdy neporiesia. Teraz nastal spravny cas, zacat pre vas pisat zas. Ja o slavu nestojim, ja medajle nenosim. Dajte mi len citatela a ja mu dam zo mna vela, najviac ako budem vediet, potesim sa s kazdym, ktoreho uvidim nad mojim dielom sediet. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj