ze prave v piatok trinasteho,
mam tu cislo sedminove,
pretoze len hlupak sa boji jeho.
Koho?
No predsa trinasteho,
co je den jak kazdy iny
a to povie kazdy zivy.
A prave v tento temny den,
ja vam daco napisem.
Neni sa tu coho bat,
budeme sa zabavat.
Teraz pride ohnostroj,
odnostrojar zhoreny,
pada z neba skvareny,
odhana tym vceli roj.
Roj je vsak nedobytny a stoj co stoj,
chce sa dostat na ten stroj.
Na stroj na ladovu drt,
tie vcely chcu najst svoju smrt.
Vcely som ja nechal tak,
ved deti to kupia aj tak.
Budu stavu usrkat,
vitaminy z vcelich tiel nasavat.
Chalupa na dvore hori,
raduju sa vsetky deti,
ze nam mozu pomahat,
z rieky vodu naberat.
Ako som uz spominal,
ked prsalo mrholilo,
v chalupe nam vyjorelo,
ja som smutne pozeral ako plamen zhasinal.
A nech mi potom hovoria,
ze v ten piatok, nas caka len pohroma.
Sak nech vojdu do doma
a potom sa uvedomia.
Ako keby nevedeli,
ze deti a nie piatok, poziat zalozili.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
biancadetolle
14. 6.júna 2008 02:22
Tak pekne to začalo a tak škaredo skončilo.:;
Napíš svoj komentár