" WaAa!... to ma nemozete zobudit niecim inym ako elektrickym vybojom?"
Liecitel zo vcera, tentokrat uz vo Valhallanskej uniforme polneho doktora, ktora pozostavala z tazkeho bledo bezoveho zimneho kabata, hnedej baranice so spustenymi usatkami, teplych topanok, omotanych v zamotkoch. Moc sa od zvycajnej uniformy nelisila, nebyt uprav na nosenie liekov a ineho zdravotnickeho nacinia, v podobe zapinacich kaps a remenov s hacikmi. Vonku by si ho nikto na tejto ladovej planete pravdepodobne ani nevsimol, keby sa zakope, nebyt cervenych zdravotnickych insygnii ktore mali sygnalizovat gardistom cestu k pomoci. " Pokym nieste zraneny tak nie, za dvadsat minut budete pripraveny cakat nastupeny na nadvori, dostanete sa tam chodbou dolava."
Zdravotnik mi polozil uniformu vedla postele a odysiel. Az teraz som si vsimol, ze miestnost ma okna, a v noci na nich boli len stiahnute stity. Rozhliadol som sa okolo a uvidel strieborne nastroje ulozene presne podla toho, ako ich tam inqizicia nechala. Chytil som sa za hlavu vyholenu hlavu a pozeral sa na hromadku mojich hnedych vlasov na zemi.
Za dverami som zacul pohyb, pravdepodobne rekruti, co mali namierene na dvor. Nebyt toho ruchu, ani by som si neuvedomil, ze tu uz stojim necinne patnast minut.
Rychlo som na seba hodil uniformu s bielou serpou, oznacujucou ako novacika a rozehol som sa na dvor. Steny v chodbe boli nizke, natrete khaki-zelenou farbou. V dialke som videl schody z ktorich dnu fukal studeny prievan.
Pred schodami som zastavil, vyrovanal sa a rezkym krokom som vysiel von. Kasaren bola nizsia ako som cakal. Vsetky vojenske budovy v areali boli maximalne tri metre vysoke. A nasa kasaren s nemocnicnym kridlom bola o hlavu nizsia ako ja, ale za to lemovana strielnami jeziacimi sa lasermi, stubermi a plazmami.
V strede dvora sa hrcila skupinka mladikov, pravdepodobne mojich spolubojovnikov. Tak som sa pobral k nim. " Zdravim vospolok!" " Hej! To je ten chalan z osetrovne." vyhrklo z jedneho asi patnast rocneho chalapca v skupinke. " Ano som to ja, velky Ivan! Tesi ma." zavtipkoval som a natiahol som ruku k chlapcovi. " Serjoza." predstavil sa a potriasol mi rukou. Uz mi ruku podaval aj dalsi, ked zrazu ztuhol a za chrbtom sa mi ozvalo chraplave "Ehmmm, Ehmmm..."
koniec 4. casti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár