3. cast

Klopanie bolo starostlive, bolo poznat, ze sa jedna o doktora. Nieco som zamumlal, aby vedel ci som sa uz prebral. Brondzova, mierne skorodovana klucka na starych dverach sa pomaly otacala. Zamok cvakol a dvere sa lahko otvorili. Do vnutra vosiel liecitel z Adepta Munitoria v cervenom ruchu, z ktoreho mu okrem jeho ruk, v ktorych mal akysi balicek vytrcali aj mnohe mechanicke, kazda s inym lekarenskym nastrojom. Na jednom z mechanickych ramien mal zlate kadidlo, z ktoreho sa sirila omamna aroma.

Ako zavrel za sebou dvere, rozsvietilo sa v uzkej a zastaralej osetrovni svetlo. Postupne sa odhalovali pristroje s vrazednym vzhladom. Liecitel ku mne pristupil a mechanickym hlasom vychadzajucim z jeho upraveneho hlasoveho ustrojenstva: "Ako sa citite?" "Citim sa byt oslabeny a jedine co si zo vcera pamatam su cervy ryjuce sa zhnitym masom." odvetil som, pri com som nedokazal uverit vlastnej odpovedi. No konstatovanie liecitela ma prekvapilo este viac: "Po utoku prisluhovacov chaosackeho temneho boha Nurgleho je to bezne, pichnem vam nejake povzbudzovadlo na zahnanie tej slabosti, ale teraz uz spite, pretoze rano mate svoje prve cvicenie."

Liecitel nadomnou zlozil este jednu tichu modlidbu na ochranu proti demonickej nakaze a potichucku ako myska odisiel. Dvere sa zavreli a svetlo sa zhaslo, jedina vec co som zase vydel bol len kraj postele s cisarskou orlicou. Tak som zavrel oci a spal som tvrdym a zdravym spankom.

KLOPKANIE, klopkanie, klopkanie... po piatich minutach som to uz nevydrzal a odlepil som oci od seba. Ale hned som sa aj ukludnil, ked som pred sebou zbadal Chlapa ako horu v porucickej uniforme. Ked zaregistroval, ze som sa prebudil, zastal. Vytiahol z vrecka co mal priviazane na posve meca ten maly balicek co mal liecitel predtym v rukach.

Najskor z neho vytiahol z neho moj datapad a nasledne prehral vsetky moje zaznamy. Ked som zapocul Ladin hlas, prebral som sa do reality. "Pane! Co je s nou?" Plukovnik na mna uprel prekvapeny pohlad a spytal sa: "S kym?" Jeho hlas bol az neuveritelne jemny na plukovnika s niekolkorocnou karierou. "V zazname je uvedena ako neznamy zensky hlas." "Jej pozostatky sa nenasli..."

Chvilu som na porucika iba sokovane pozeral. "Kto ma nasiel?", viem ze som stratil moju prakticky najblizsiu osobu, ale zivot ide dalej a pokym si na podobne veci nezvyknem, tak neprezijem ani nasu prvu akciu. "Ked sa tam dostali prislusnici Inqizicneho Orda Malleusa, nasli tam len tu zombii co si zlikvidoval a teba v bezvedomii, po stvoritelovi tohto zla nezostalo nic. Pravdepodobne odisiel a zobral ju zo sebou." "Lovci demonov su v meste? A este ma neskumali?" "Uz ta skumali. Si cisty. Ale co sa tyka tej dievciny," porucik sa zhlboka nadychol: "daval by som si pozor na chrbat. Budicek mate o osmej ako prejav dobrej vole Imperialnej Gardy novym rekrutom. Prajem dobru noc Whiteshield."

koniec 3.casti

 Blog
Komentuj
 fotka
oceangirl  12. 12. 2007 19:21
waaw dobre! pokracuj v tom
Napíš svoj komentár