Dnes som mal chuť príst k tabuli.
Zdvihnúť kriedu a začať písať.
Že som.
Že som,
Že som závislý.
Na tvojom tele a na mysli.
A že to,
A že to,
A že to, je vraj zlé.
Pre stroj ako ja vraj nahlúplé.
Ak človek stratí hlavu.
Ak už nemá v nej len ohováračskú vravu.
Tak musí byť jedným z tých.
Čo na nich ukazujú prstom, jedným z iných.
Len tak prst položiť do prachu
a
nechať stopu.
Tam v tom dave,
spraviť čiaru.
Rozliať betón, rozohnať vtáky alebo len nechať atrament na papieri.
Nerád to robím, ale budem sa opakovať:
Ja som Vám to hovoril... alebo som si to aspoň myslel.
Ale zas točím o ničom, len aby som zakryl, ten pocit, že mi chýbaš, aj keď to nie je až taká katastrofa... Veď zajtra sa uvidíme a keď nie, tak slnko nezapadne na vždy...
A ani mesiac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
11. 2.febuára 2010 21:42
betón. umelý kameň
4
Baštu si dávno dobyl...dobyl a nie dobil
Prospieva ti to a ja vôbec neľutujem, že som prišla o bútlavú vŕbu...
Prospieva ti to a ja vôbec neľutujem, že som prišla o bútlavú vŕbu...
Napíš svoj komentár