Ani som si to nestihol uvedomiť a moje telo už reagovalo, v ruke som držal meč a ťal som do živého. Potvora zavíjala v takých vysokých tónoch, že maska automaticky stlmila všetky zvuky navôkol. Teplá krv striekala po čepeli, po mne a všetko sa začínalo šmýkať...
+++
Modrá holografická obrazovka, na ktorú Ulrich upieral svoje bledomodré oči, zrazu začala blikať na červeno a z Ulrichových pier cez ňu preletela spŕška kafeínu.
„Šéfe, problém!“, Ulrich bol celý život dispečerom a bol to muž osamelý a hovoril málo. Zo sluchátka v jeho ľavom uchu sa ozvala lámaná gothika nového šéfa. „Čo, sa deje?“ Nový šéf bol dosadený Impériom Tau a bol jedným zo vzdušnej kasty.
„Modrý! Pteráci sa asi zbláznili! Neni obdobie hniezdenia a oni atakujú vežu! Žiadam povolenie na zapojenie nulového poľa!“ Na mene Tar-di-nu-shal-fi si väčšina ľudí, čo ich kôli skúsenostiam nechali vo veži, lámala jazyk, tak šéfa volali jednoducho Modrý. „Po-volujem...“
Stredom veže preletel energetický výboj a v polomere piatich metrov, sa kolom riadiaceho centra vytvorilo stázové pole. Ulrich sa usmial na obrazovku hlásiacu zažehnanie nebezpečenstva. Poďakoval do mikrofónu a zložil si headset. V duchu teraz poďakoval Cisárovi. Naklonil sa k sekretárke, čo mu dolievala kafein a povedal: „Za tie roky, odkedy to tu patrí Im, ich stále viac nenávidím, ale svoje mesto milujem na toľko, že som schopný sa spriahnuť aj s Diabom, len aby som ho ochránil...“ Sekretárka sa usmiala, on sa zhlboka nadýchol a sledoval na obrazovke exoskeletony štartujúce smerom k rozbesneným dravcom, čo sa už nemohli ani pohnúť.
+++
Celý svet bol ako spomalený. Vyhol som sa krídlu s pazúrmi, čo sa rútilo na moje pravé rameno a začal som padať. Tak to to je koniec. Mohol som byť asi v stodevädesiatom poschodí od najbližšej podlahy. Na veži s oknami len na samom vrchu a aj to plastsklennými. Cítil som ako naberám rýchlosť a kvapky krvi akoby na sekundu zastali, ale potom som ich predbehol. Telom mi preletel šok a zrazu všetko ustalo.
Nemohol som sa hnúť a pomaly začínalo byť problém aj myslieť. Cítil som stále viac a viac drog v krvi. Ale neboli to tie podporné... Všetko stálo... A...
A...
A...
A...
prečo
je?
zazuuUUUUUuuu....
Všetko... preč?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a...
a...
a... kde je moja rozprávka čo mi ju sľubuješ už pol roka?? haaa?