Bol nádherný slnečný deň a vietor mi vial priamo do tváre.
Tráva vlniaca sa v rytme vetra ma šteklila na nohách, z ktorých som topánky odhodil do rieky, lebo rieka očisťuje. Nielen tým, že je to voda, ale jej samotnou podstatou, odplavujúcou a odierajúcou o dno a brehy. A keď sa vyberiem k moru, rieka mi moje topánky vráti. Také čisté, že ich nebude ani vidieť.
Ale dnes mám na môj záchvat šialenosti plné právo.
Totižto, čakám.
Čakám a ona nechodí... Začínam pociťovať tlak niekde o pol siedmej na mojom tele.
… bodky... asi... zabodkujem... celú stranu... ale... k... tomu... si... sadnem...
….......................................................................................................................................... ….................................................................................................................................................. …................................... …............................................................................................................................................... ….................................................................................................................................................... …........... …............................................................ …............................................................. …............................................................ ...a... tam je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár