(Ty inteligentnejsi z vas tie zatvorky mozu preskocit.)

(Nadherna biela jachta si to sinula kludnou hladinou. Slnko vychadzalo na severe a Prvy dostojnik vychadzal zo svojej kajuty aby sa pozdravil jedinemu inemu cloveku na palube, predtym ako si pojde umyt zuby.)

"Dobre rano Kapitan, ako sa mame? "
"Už viem rátať do dvanásť! " uskrnul sa kapitan.
"Pokrok." priznal sucho Prvy dostojnik.
"Po švédsky! "
"Tak som sa pomylil potom, sry."
"Nepomýlil. Je to pokrok."
"Nie je to aj pokrok aj krok spat... Takze si sa ani nepohol." dodal teraz s usmevom Prvy dostojnik.
"Pohol, hehehe, už viem aj nejaké frázy! " pokracoval nateseny Kapitan.
"A naco ti bude rec ktorej nik nerozumie? "
"No lebo raz ma to uživí."
"Jop... Dajte mi penaze, lebo budem vypravat v tej reci... Alebo z teba bude ucitel..."
"Možné je čokoľvek."
"Nic nie je nemozne."

(Konstatovat... to je ich.)

"Nič nie je možné. Tým pádom..."
"Neprekrucaj, lebo ta prekrutim! " Prvemu dostojnikovi nabehla na cele prva hrcka.
"Mňa nevytočíš." Skonstatoval Kapitan flegmaticky.
"Ano, ja ta prekrutim, nevytocim! " Druha hrcka.
"Už sa o to mnoho ľudí pokúšalo, hehe, ale ja som z gumy! "
"To nevadi, aspon budes lepsie zauzlitelny." (O hrcku menej.)
"No. ved skúsiť sa dá všeličo."
"Sak mne je jedno." (Hrcka minus.)
"Mne aj dva."
"Ach jo..." (Hrcka na druhu.)
"No. Stroskotali sme! " Povedal kapitan ako sklblo lodou a do jej utrob sa zacali valit hektolitre vody.

(A tam zacala aj kalvaria.)

"Ok, co vcil? "
"Hehe, priznám sa, toto som veľmi nepochopil."
"Tak my sme na potapajucej sa smradlavej rybarskej lodi, do podpalubia nam stale tecie coraz viac a pan kapitan nechape, ze co sa asi moze diat... Kricim... Pozor ladovec na lavo! No odbocime si dolava sak coby ne..." (Hystericky zachvat by asi este pokracoval ale Prvemu dostojnikovi zjavne nebolo do reci.)
"Tak poviem nie, hehehe, stlačím čudlík na palubnej doske a razom sa premení naša lodka na airbus! " (Kapitan bol vtipalek.)
"A este je aj ozraty... preco! Preco! ? Preco som nechal tu pracu co som mal v kasine? "
"Všetci hovorili, že každý krupier skôr či nekôr zažije lúpež storočia, nemáš rád adrenalín, preto si odišiel, spomínaš? "
"Ano, ano, je to mozne... ale to stale nemeni nic na tom, ze sa potapame."

(Lod sa uz pomaly naklanala a meodvratitelne klesala.)

"Vždy ma lákali prechádzky podmorským svetom." zacal entuzialne Kapitan po chvilke trapneho ticha.
"No keby ten naklad neoprenov nebol uz cely pod vodou, tak by to bolo asi lepsie..."
"Vždy niekde vidíš problém."
"No dobre, tak rozkazuj kapitane! "
"Ideme do Atlantídy a basta fidli! "
"Na korculach, nie? "
"Skôr ťa stiahnu ku dnu! "
"Ale budeme tam rychlejsie." trval na svojom Prvy dostojnik.
"Ale nestihneš hodiť na križovatke smerovku, skončíš v zuboch (nenásytných burzových) žralokov! " (To v zatvorke povedal akoze hororovym hlasom.)

(Situacia vsak prisla k nahlemu zvratu! )

"Ehm, nechcem ti kazit radost, ale sme na hladine jazera..."
"Hehehej! Tak doteraz sme robili paniku kvôli jazeru? Akože aj keby to bolo Kaspické more, tak JA SOM PRESVEDČENÝ, že by nás niekto zachránil! "
"No len ono to jazero je take malinke, ze ani jeden breh nevidime."
"Nie sme v bazéne? " (Blba otazka.)
"Nie." (Odpoved aku by som nechcel pocut, takze blba odpoved.)
"Jazero je malé... Brehy nevidno... Ja neviem... Znie to... Ako keby sme... Boli na tripe..."
"Trip, to je ten napis na predi lode."
"Takže sme boli na tripe! "
"Jop... a az na tu vodu po clenky na nom stale sme..."

(Zabudol som povedat, ze sa stale potapaju, prosim, prepacte mi to.)

"Tak konečne dokráčajme na breh! " nevzdaval sa Kapitan.
"Az po vas! "
"Za mnou! " (Clup! )
"Ach jo..." (Tiez Clup! )

(Ta voda je im stale iba po pas.)

"Vysvitlo, že sme v močiari! " potesil sa Kapitan.
"Sak coby sa nieco nezhorsilo, ked sa moze nie? "

(Po par hodinach brodenia sa, sa Kapitan ozval.)

"Všade samé komáre...mňa to nebaví, ja idem spať do lode! "
"Nie pockaj, prideme az k brehu a potom sa vratime, dobre? " (Prvy dostojnik si to ocividne uzival.)
"Ak tam bude bufet, tak som ochotný riskovať aj tie bodavce! "
"Hura do bufetu! " (A vykrocili.)

(Zas niekolko hodin slapali, ked uz uz isli padnut tak Kapitan nieco zavetril vo vzduchu.)

"Je tam. je tam. je tam..je tam skutočne bufet? Na čo čakáme? Bežme na breh! "
"Uz bezim asi desat minut, ale tebe ten krokodil asi nevadi..." ozval sa Prvy dostojnik ponad svoje plece.
"Už mi vzal jednu ruku, ak mi vezme druhú, tak sa prisahám naštvem a kopnem ho do oka! "
"Ehm... cim ho chces kopnut? "
"Jednu nohu ešte mám! "
"A nemal by si ho uz odkopnut? "
"Ved sa snažím, tá potvora sa vykrúca! "
"Ale minule si tvrdil, ze si nevykrutitelny a neprekrutitelny."

(Ano pri tejto scene im obom tiekol adrenalin ocami ako sa snazili zbavit tej zelenej potvory.)

"To nebol krokodíl, to bol aligátor! " vyhrkol zdeseny Kapitan.
"Tak potom v pohode, lebo krokodili su nebezpecnejsi ako aligatori... inak uz som od teba dost daleko a musim aj dost kricat... dokonca sa mi na obzore uz crta aj bufet! "
"Kým neprídem o hlavu, kúp mi jednu bagetu, s chilli prosím! "
"Svihni o pat minut zatvaraju a ja si musim dat slofika! "
"Tak hádam stíhame. ja už na breh asi nedobehnem. povedz bufetárke, nech toho aligátora zabije manželovou zbraňou! "
"Zas aby som vsetko robil ja, co? Akoby nestacilo, ze mam ist do bufetu, este mi aj bufetarka vynada aby som bol chlap a spravil to sam... A este vecer pocuvat, ze preco si ma vobec brala..." (Ano ano... a dalsi bla bla bla...)
"Mal si povedať, že si majiteľ toho bufetu, mohol si mi ušetriť zbytočné stresy! ! "

(Teraz prichadza ta cast co je v kazdom filme o lodiach. Romantika, pozor nie romantizmus.)

"Ja nie, to manzel mojej zeny..." povzdychol si Prvy dostojnik.
"Máš dobrovoľné parohy! " smial sa Kapitan.
"Tak zato sa nemestim medzi tie stromy... A ako sa ma aligator? "
"Už dobre. Nasýtil sa."
"A ako sa maju tvoje nohy? "
"Neviem ti povedať, nemám o nich žiadne správy..." (To je take dojemne...)
"A chces tu bagetu aj zapiect? " (Uz bol asi pri bufete.)
"Nie, to nebude nutné."
"A za kolko tu budes? "
"Kým si doplazím..." (No fuj...)
"No fuj..."
"Teda..kým sa doplazím..."

(Blyzime sa do finale.)

"No to uz znie lepsie. A musim sa ti k niecomu priznat... mozem? "
"TY NIE SI BUFETÁR! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! "
"Nie... nie k tomuto, ale aj to je pravda." (Uprimnost nadovsetko.)
"Tak ak mi teraz povieš, že tam nebol žiadny aligátor, tak prisahám, že sa odplazím späť do lode! "

(Vazeny priatelia... Ano.)







Titulky:
-Ucinkovali: kemuro ako Kapitan
dogyno ako Prvy dostojnik
Krokodil ako aligator
A iny ako komparz

-Zverejnil a komentoval: dogyno

 Záchod
Komentuj
 fotka
kemuro  9. 4. 2009 22:23
teraz si všetci budú myslieť,

že som nenormálny. vyhlás konkurz

na úlohu kapitána
 fotka
dogyno  9. 4. 2009 22:26
@kemuro nie, ale vyslovene tak aby bolo rozumiet kazdemu pismenu a aby sa to vrylo do pamate
 fotka
kemuro  9. 4. 2009 22:30
ale práva som dal, čiže

chápem: mám zatvoriť chlebáreň
 fotka
dogyno  9. 4. 2009 22:35
@kemuro nemusis zatvarat chlebaren, ved chlebu sa neda prejest
 fotka
kemuro  9. 4. 2009 22:35
hovoríme v obrazoch

alebo prvozmyslovo?
 fotka
dogyno  9. 4. 2009 22:37
@kemuro cas ukaze
 fotka
kemuro  9. 4. 2009 22:42
nech to znie akokoľvek

kruto

ja som sa odosobnil
 fotka
dogyno  9. 4. 2009 22:45
@kemuro myslim, ze prave preto sa tomu v nasom kraji hovori divadlo
 fotka
kemuro  9. 4. 2009 22:50
ešte dobre, že viem

počas procesu som o tom nevedel

o to prekvapivejšie je zistenie,

že hoci viem o celom procese,

tak som sa odosobnil a PREDSTAVIL SI

iného na mojom mieste. rplcbl
10 
 fotka
biancadetolle  9. 4. 2009 23:02
Aj keby si mi neprezradil, že si to robil s Kemurom, aj tak by som to vedela.

Ale je to super
Napíš svoj komentár