Muz sa sklonil k svojmu synovi a pohladil ho po hlave.
"Vies, to su velmi vzdialene svety, vacsinou su to iba hole skaly, alebo zhluky plynov. Ale je dost mozne, ze na mnohych z nich ziju zive bytosti. A mozno, na niektorych ziju ludia ako ja a ty."
Dopovedal otec s usmevom.
Potom si so synom rozlozili taborak. Opiekli si veceru a zjedli ju s chlebom.
Po veceri si chlapec sadol chrbtom k vatre a pozoroval jasnu oblohu. Jeho otec zatial spratal odpad co narobili a potom si sadol k synovi. Chlapec sa na chvilu zamyslel a spytal sa:
"Ked su to vsetko planety ako tato nasa, tak to aj my tak svietime?"
Otec sa zasmial, pretoze si az teraz uvedomil, ze mu to nepovedal tak ako mal.
"Zabudol som ti povedat, ze planety vzdy obiehaju okolo slnk. To su tie najjasnesie. Tie svietia a ich svetlo sa od planet odraza ako od zrkadiel."
Bol rad ked videl ako jeho syn chape co mu povedal, ved mal iba sest. Nemal kamaratov, ani surodencov, ani mamu, ani ziadnu inu rodinu... A predsa bol tym co hnalo jeho otca vpred.
"A oci?"
"No?"
"Nezahrame sa nahanacku?"
"Dobre, mas desat sekund nadskok, bez!"
Chlapec sa rozbehol a jeho otec sa na desat sekund zadival na oblohu. Na miesto, kde sa zacala ich cesta. Na tu malicku bodku, ktorej kedysi vravieval Zem. Ale...
"Nechytis ma!"
Vytrhol chlapec otca zo zamyslenia.
"Ze nie?"
Povedal otec a rozbehol sa za synom.
Chvilu sa nahanali, az na chlapca padla unava. Tak sa ulozili pri taboraku. Muz sledoval ako jeho syn zaspaval. Predtym, ako zaspal, sa este spytal:
"Kde sa zajtra zobudime?"
"Uvidime, kam nas vietor zavedie, spi uz, aby si zajtra vladal."
"Bru oci."
"Dobu noc."
Ked chlapec zaspal, zobral ho otec do narucia a presiel s nim k rakete. Ulozil spiaceho chlapca do kryokomory, nastavil kurz k najblyzsej obyvatelnej planete a lahol si aj on do mraziaceho boxu. Znova si spomenul na svoj stary, nudny zivot uradnika na zemi, na svoju zenu, ktoru tak miloval. A odratal posledne sekundy pred tym, ako ho raketa zmrazi a ponesie ku hviezdam na ktore tak rad pozeral.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
yoginko
11. 1.januára 2009 22:03
wau..
Napíš svoj komentár