Začínal sa nový deň a prvý zákazníci si už vimieňali včerajšie zážitky z bujarej noci. Keď sa štíhle vchodové dvere znova otvorili, do baru vstúpil mladík, s hnedými strapatými valsmi, v obnosených voľných, dlhých nohaviciach a ošúchanej veste. Košeľu mal síce čistú, ale určite nie novú.
Keď vošiel zdvihli sa možno dva až tri pohlady, ktoré sa z veselých rázom zmenili na prekvapené. Ale jakmíle sa obrátili, zabávali sa ďalej. Mladík chodieval do baru už asi rok, a tak si na neho zvikli. Nikto nechcel vedieť čo sa mu preháňa v hlave, lebo sa báli čo by mohli nájsť.
Mladík si to zamieril k stolu v zadnom rohu baru. Pri barmanovi sa ani nezastavil a sadol si do prítmia v kúte. Prehodil si vestu cez stoličku a ponoril si hlavu do dlaní.
Ludia ešte celé ráno prichádzali, a zapájali sa do zábavy. Prišiel už aj pianista, s dlhými čiernymi vlasmi a úsmevom na tvári, rozdával radosť všetkým naokolo.
Ale chlapec sa v kúte maximálne usmial.
Do tohto vychýreného baru chodievali všetci z jedného jednoduchého dôvodu. Miestny barman vedel pripraviť jeden z najlepších nápojov v celej krajine: "Studňa múdrosti" bola hitom.
Aj mladík sem prišiel prvý krát iba kôli ochutnávke. Vtedy ešte nemal otvorené oči a tak ani nemohol reagovať na okolie, ale týmto skutkom, tým že sa napil, spustil na seba ťarchu nepriazni osudu iných. Vďaka tomuto, ho mnohý začali považovať za blázna.
Odbilo presne sedem štyridsať päť a do baru vstúpila stajníkova dcéra. Jej zlatisté vlasy ako keby naplnené medom za nou povievli a jej modré oči boli ako príjemný chladivý vánok, čo fúfa vteplom dni.
Áno to bol ten dôvod prčo tu bol. Niesla sa ako princezná a nádherne voňala, síce nemala žiaden parfém. Feromóny čo vylučovala napĺňali celý bar a prehlušili aj tvôňu piva čo bolo skoro na každom stole.
Nikto nevidí ako sa po nej každý deň pozerá, nikto nevie čo k nej cíti, a nikto sa to nikdy nedozvie. A to pre akési vyššie dobro, pre spoločnosť a jej bezpečnosť.
Keď ju prvý krát uvidel, už vtedy ju miloval, len mu to trvalo príliš dlho aby to pochopil. Videl ako sa každý deň zabáva s kamarátkou, a všetkými ostatnými, ale nikdy sa nedokázal pridať k zábave, vždy len k vážnej téme.
Videl ako ide jeho milovaná k baru, ale on sa ani nepohol, normálne by aj šiel za ňou, ale nemal šancu ani len upútať jej pozornosť. Po chvíli sa však postavil a objednal si jednu studnicu.
Možno sú týto dvaja ľudia úplne rozdielny, majú spoločnú vieru j jedného Boha, ale aj tu majú rozdiely. Ona je stelesnením radosti a pokoja kvitnúceho z evanielia, pri čom vládne mocou o ktorej ani nevie. A on zvádza vnútorné súboje s démonmi a všetkým čo ohrozuje duše ludí. Jediná vec čo ho ešte drží pri živote je ona... a ani o tom nevie.
A ako to skončí? To neviem, ale dievča ako je ona sa nestratí a on sa buď zblázni už na dobro, alebo umrie na starostarostami.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mixelle
21. 2.febuára 2008 18:27
chcem pokračovanie
Napíš svoj komentár