Prečo je pre mňa lásky málo, veď som sa na svet nepýtalo, ja už to viem ako chvýľa je blýzko, keď lono matky, bude mi, popravisko..... Aká si asi mama moja, viem nie si plná nepokoja, ja už to viem, ako veľmi ťa ľúbim, hoc sa i možno, možno nenarodím... Žalujem matky, ženy, vás otcovia, že blúdne cesty zbavili vás svedomia, žalujem vykonávateľov diela, žalujem, bo skazy, bolo veľa... Povedzte všetkým matkám, ženám, prečo ja právo narodiť sa nemám, povedzte aj mojej mame, prečo sú u mňa dni už spočítané... Tiež povedzte jej, že chcem žiť, že nemôže ma zahubiť, veď aj mne na Zemi slnko svieti, hoc jeho lúč sem ešte nedoletí... Žalujem matky, ženy, vás otcovia, že blúdne cesty zbavili vás svedomia, žalujem vykonávateľov diela, žalujem, bo skazy, bolo veľa... Rozmysli si to ešte moja mama, veď so mnou nebudeš sama, prosím ťa daj mi žiť, a nedaj mi, nedaj mi ublížiť... Žalujem matky, ženy, vás otcovia, že blúdne cesty zbavili vás svedomia, žalujem vykonávateľov diela, žalujem, bo skazy, bolo veľa... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj