Čas. Myslíte si, že čas naozaj hojí rany, ktoré vám naskytol život alebo stačí mať okolo seba tých správnych ľudí, ktorí vás vyliečia?
V mojom živote boli okamihy, ktoré sa nikdy nemali radšej stať, ale stali sa a už ich nevrátim späť. Napriek tomu som sa z nich nejak poučila a asi ich ani neľutujem, lebo svet sa mi predviedol aj z inej (z tej horšej) stránky.

Je len jedna jediná vec, ktorú v živote ľutujem a budem ju ľutovať asi do smrti! Neviem, či tu mám o tej veci písať, ale asi radšej nie.
Keď som bola malá, mala som okolo seba veľa kamarátov, z ktorých sú dnes už len okoloidúci známi. Dnes mám dve najlepšie priateľky a to je všetko. Veď ako sa hovorí, až po čase človek zistí komu za čo stál.

Ale nehnevám sa na nikoho, každý z nás si pomaly zariaďuje život podľa seba, tak prečo by som sa mala na niekoho hnevať a otvárať staré krivdy. Možno som sa tým ľuďom odcudzila ja, keď som sa odsťahovala z mojej rodnej dediny, kde som vyrastala a prišla som takmer do neznáma.

To slovíčko NAVŽDY medzi mojou bývalou najlepšou kamarátkou a mnou stratilo na význame už pred niekoľkými rokmi, ale aj tak ďakujem, že som ju mohla spoznať. Aj keď teraz už žije v Liverpoole. A musím sa priznať, že niekedy spomínam na tie chvíle, ktoré sme spolu prežili a je mi za tým všetkým smutno.

Je to všetko už tak dávno, ale o to vzácnejšie sú pre mňa tie chvíle. V tom danom momente, keď to prebiehalo, to pre mňa neznamenalo nič, ale teraz sú to pre mňa nezabudnuteľné spomienky. Sú vzdialené, ale o to krajšie.

(Až mi jedna opustená slza vybehla) 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár