Dnes ráno som sa zobudila šťastná.
Ale tak naozaj skutočne od srdca šťastná!

Možno to bolo tým snom, čo sa mi sníval. Bolo to o jednom chalanovi z dediny, ktorého vlastne poznám len zvidenia a ani neviem ako sa volá.

Lenže cítim sa šťastná preto, lebo dva roky som sa zobúdzala každé ráno s myšlienkou na neho- teraz môjho bývalého. Ale dnes po tom sne, som prvýkrát nemyslela na neho, ale na toho chalana z dediny.

Bol to zvláštny pocit! Ale taký príjemný. A možno ten sen bol práve ten odrazový mostík, že prišlo obdobie keď treba ísť vpred, zahodiť to staré a neobzrieť sa späť

Ale nechápem prečo sa mi snívalo práve s tým chalanom, ktorého ani nepoznám, viem len ako vyzerá a že býva niekoľko domov odo mňa. To je všetko. Ale je zlatý, nie jeden z tých frajeríkov, práveže mi pripadá skôr taký hanblivý a romantický a rodinne založený

Takmer vždy, ked idem so psom okolo jeho domu, tak je v záhrade a pilno pracuje. A ten pocit, keď sa nám stretnú pohľady, určite vždy očerveniem ako pubertiačka pri pohľade do pánskych spŕch.

Žeby som sa mohla tak rýchlo odmilovať a vážne rozmýšľať a uvažovať aj nad iným vzťahom?

Netuším, dokedy mi bude trvať tento stav, ale viem jedno.

DNES som šťastná!


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár